Zvolen 16. apríla (TASR) - Hokejisti HKM Zvolen sa stali názorným príkladom odvahy, ktorá v stredoveku zdobila každého rytiera vyššieho rádu. Na svojej púti za titulom v slovenskej extralige naberali postupne guráž do takej miery, že už nemohli poľaviť. A keďže sa nenašiel žiaden plnohodnotný odporca, vyhrali celú vojnu. Zopár lokálnych bitiek síce nezvládli, no čítali z nich ako z veľkej knihy koránu.

S jedlom rastie chuť, v úvodnom kole zvíťazili vonku nad Košicami a v pondelok ich zasa doma v samom konci zdolali. V oboch prípadoch si na chlieb natreli súpera, ktorý im stál v ceste za titulom ako posledný. Vo finále play off konečný stav na zápasy 4:1 (2:1 sn, 2:1, 3:2, 2:6, 2:1) zvádzal na jasné úvahy, no Zvolenčania najlepšie vedeli ako bolelo každé víťazstvo. Po 12 rokoch sa slávil titul, v mnohom podobný a v mnohom veľmi rozdielny.

Košický kouč Milan Staš v ústraní presne odmeral milimetre, ktoré chýbali k väčšej radosti a možno aj k úplnému zlomu série. "My ako najlepšie strieľajúci tím v základnej časti sme sa v play off utlmili, najmä proti Zvolenu. V každom zápase sme prehrali o gól a len jediný raz zvíťazili o viac. Efektivita bola slabá, a to najviac mrzí. Šancí bolo dostatok, no muška zlyhala. Hokejový život prináša úskalia, niekto sa sťažuje na šťastie, iný na nešťastie. Aj my sme si vybrali vo štvrťfinále i v semifinále niečo z obidvoch strán. Vo finále sa od nás prajnosť úplne odvrátila. Stačí malý príklad, taký gól, akým Zvolen v poslednom zápase vyrovnal, sa nám nepodarilo streliť. Výhovorky však nie sú namieste. Jedným gólom sa ťažko vyhráva a ak, tak sa nesmie inkasovať, taký je zákon úspešnosti."

Milan Staš zvažoval aj silu spravodlivosti. "Z piatich zápasov sme boli štyrikrát lepší, slabší sme určite neboli. Podľa mňa by bolo objektívnejšie, keby sa hralo na sedem zápasov, pretože obe mužstvá boli naozaj vyrovnané. V Košiciach moju prácu zhodnotia funkcionári, niečo sa podarilo, niečo nedotiahlo, mňa osobne najviac mrzí finálová séria."

Peter Mikula si teraz vychutnával radosť na poste hlavného trénera HKM Zvolen, pred 12 rokmi ju zažil v pozícii asistenta Ernesta Bokroša. "Vieme, ako funguje hokej na Slovensku i v samotnom Zvolene. Dvanásťročná pauza po titule v roku 2011 bola dostatočne veľká, aby sme sa k niečomu plnohodnotne vrátili. Táto sezóna v ekonomicky problémovom čase nám dopriala, zoskupili sme mužstvo s priamočiarym ťahom na bránku. Asi najťažšie my bolo vtedy, keď sme sa v semifinále s Piešťancami zbytočne dlho naťahovali. Nesypalo nám to, nevyvarovali sa viacerým výkyvom, sériu úspešne zvládli v krajnom termíne."

Ak Peter Mikula pôsobil ako generál vlajkovej lode, tak Kamil Brabenec ako dôstojník hráčskej eskadry. Jeho gólová pečať poldruha minúty pred koncom s nahrávačom Podkonickým symbolizovala aj najväčšie postavy hráčskeho kolektívu. Žiada sa však k nim pridať aj ďalších, brankára Mareka Šimka, obrancu Ladislava Čierneho a takto by bolo možné pokračovať s Petrom Zuzinom, Škvaridlom, Lukášom Juríkom, Michalom Chovanom... Kamil Brabenec si pamätá na všetky svoje góly. "Bez výnimky, o týždeň sa však na všetko zabudne a budeme myslieť na ďalší rok. Je to krásny pocit, že posledný gól vyšiel na mňa, ale nie je to naozaj o mne, ale o HKM Zvolen, my sme to dokázali ako tím. Vyšlo nám aj želanie, že sériu ukončíme doma pred našimi divákmi a že si do sýtosti užijeme oslavy."

Kapitán Lukáš Jurík vrchol kariéry považuje za odmenu a obrovské zadosťučinenie. "Na titul sme dreli a oslavy si vychutnáme oprávnene až do dna. Srdce bolo obrovské, aj keď sme sa nechali občas vykoľajiť, dolovali sme, dolovali, až víťazstvo vydreli. Budúcnosť zvolenského hokeja je ešte vo hviezdach, nad tým sa teraz nezamýšľame."

Mokrí od šampanského sa pridávali k opojnej radosti aj ďalší. Brankár Marek Šimko. "Je to najkrajší moment v živote. Vytvorila sa špičková partia, od trénerov po posledného hráča, každý si tento titul zaslúžil." Michal Chovan nechápal. "Krásne, ani tomu nemôžem uveriť. Titul sme si zaslúžili, hrali sme dobre celý rok, chlapci všetko do toho vložili." Obranca Ladislav Čierny zohral v play off dominantnú úlohu a nebyť jeho povestných striel od modrej, asi by sa play off predĺžilo, alebo vyústilo úplne inak. "Po dlhých rokoch zažívam niečo podobné ako keď sa oslavoval titul svetových šampiónov. Veľmi som túžil po titule majstra Slovenska a dočkal som sa. Pre takéto chvíle sa oplatí hokej robiť, chalani boli perfektní, povzbudzovali sme sa navzájom a ja teraz môžem ísť pokojne do dôchodku a vyleštené korčule zavesiť na klinec." Kamil Mahdalík ako jediný sa z partie ovenčil už druhým titulom vo zvolenskom tíme. "Chalani boli úžasní celú sezónu. Skvelá partia úžasne zaberala, ani v najkrajom sne som si pred sezónou nemyslel, že sa dočkám osláv titulu."

V očiach košických hráčov bolo možné čítať úplne iný príbeh, smútku, no aj uznania, bez výhovoriek. Gabriel Spilar pred 12 rokmi pomohol HKM Zvolen k titulu. "Veľmi som vtedy nehral, bola to dávna minulosť, teraz som bol bohužiaľ na druhej strane barikády. Máme za sebou tesné zápasy, asi to tak malo byť. Šťastie je vrtkavé, užili sme si ho v play off aj my, teraz sa obrátilo. Taký je šport a taký je život." Kapitán Košičanov Martin Štrbák vyslovil superlatívy and súperom. "Bol efektívnejší v koncovke, Zvolen si titul vybojoval zaslúžene, z minima vyťažil maximum, trestal nás za hlúpe, školácke chyby. Ťažko sa mi hľadajú slová po tom všetkom, my sme si verili, že sériu predĺžime, žiaľ, nepodarilo sa."