Budapešť 28. apríla (spravodajca TASR) - Najlepší slovenský džudista Milan Randl na 62. majstrovstvách Európy v Budapešti na najlepších nevyzrel. V jeho hlave zapracoval vnútorný hlas beznádeje, ktorý mu našepkával pre borca jeho rangu to najviac škodlivé - nič nevymyslím, ďalej už nemôžem.

Na ME sa bojovalo ešte v nedeľu v súťaži družstiev, ktoré Slováci pravidelne vynechávajú z jednoduchého dôvodu, nieto džudistov, ktorí by zostavili vyvážený tím. Rokmi nezmenené konštatovanie sa neustále umocňuje, a tak sa prioritou stali jednotlivci, dokonca len jeden, Milan Randl. Tesne pred ME dovŕšil 26 rokov, veľa má za sebou a veľa pred sebou. Rozpätie plnohodnotného džudistického veku je široké. Stačí si pomôcť štatistikou. V histórii ME sa prívlastok najmladšieho zlatého medailistu spája s Grékom Illiadisom a jeho 17,5 roka v Bukurešti'04. Naopak najstaršieho šampióna Iraelčana Ariela Zeeviho zdobilo vlani v Čeľabinsku 35,4 roka.

Prezident zväzu Ján Krišanda zvolal hneď začerstva v 'sportcsárnoku' László Pappa akýsi krízový štáb. Hlavy dokopy dali viacerí, vrátane reprezentačného i osobného trénera, a hľadali sa východiská. Jednu diagnózu spomínali najčastejšie - psychiku. Ján Krišanda: "Na psychike niečo určite bude. Aj sme situáciu spoločne rozoberali a skonštatovali, že naši džudisti sa vedia presadiť na európskych pohároch, na svetových, no na kľúčových šampionátoch, kde sa aj kvôli našej finančnej budúcnosti vyžaduje preraziť, zlyhávame. Všetci zápasia úplne inak, s blokom v hlave, preto treba hľadať príčiny a nachádzať východiská."

Slovenské džudo dosahuje menej ako sa očakáva, stačí si uvedomiť, že naposledy na šampionátoch pribudla medaila v podobe striebra Borisa Novotného v Rotterdame'05. Ján Krišanda: "Niekedy chýba naozaj málo. Džudo je špecifický šport, rozhodujú sekundy, buď sa vyhrá, alebo odchádza so sklonenou hlavou. Aj v Budapešti sa ukázalo, ako málo stačí. Marián Benkóczky siahal na skalp špičkového Gruzínca Ciklauriho, aj Matúš Milichovský sa nádejne nabudil, takisto Komlóšiová s Rakúšankou Drexlerovou. No a Milan Randl, ak by prešiel cez Taliana Facenteho, siahal by na medailu. Zažili sme sklamanie, musíme sa otriasť a ísť ďalej."

Chýba prekvapujúci moment, ktorý pomáha víťaziť outsiderom, pokoruje favoritov a aj takáto otázka sa ponúka pre Jána Krišandu. Vo svojom úvodnom kole kategórie do 90 kg napríklad renomovaný Grék Iliadis šokujúco prehral na ippon s Estóncom Marmeljukom za 85 sekúnd. "Je to o psychike a aj o ďalších momentoch. Naše zväzové kritériá splnil jedine Milan Randl, ostatní štartovali len preto, že Budapešť je na skok a nejaké zázraky sa od nich vzhľadom na momentálnu výkonnosť nečakali."

Tréner reprezentácie Rastislav Mezovský vysvetľoval zväzovú veľkorysosť pri nominácii a z nej prameniaci efekt. "Umožnili sme štartovať viacerým na vlastné náklady. Neprekvapili, sklamaním môže byť prejav, zápasový štýl. Benkóczky vyhrával vysoko na waza-ari, no napriek tomu to neudržal, akoby psychicky nezvládol rysujúce sa víťazstvo. Možno ho aj opustili sily a prehral s Gruzíncom Ciklaurim za pár sekúnd v predĺžení. Milichovský vyhral jeden zápas so šťastím na hansoku make nad Rakúšanom Ottom, ktorého diskvalifikovali za chytenie pod pás. S Lotyšom Ovčinnikovsom už bol statický, málo v pohybe a prehral na držanie. Jediná žena Ivana Komlóšiová svoju súperku Rakúšanku Drexlerovú v kariére nezdolala, k dvom predchádzajúcim prehrám pridala tretiu. Snažila sa, vyhrávala na dve šidá a 'golden score' v predĺžení nezvládla. Nastúpila technikou ura-nage, keď hádže súperku za svoj chrbát, vo výške ju pustila, akciu nedotiahla a vzápätí ju Rakúšanka zaskočila s ohodnotením jukom na sumi gaeši. Naozaj ju šťastie opustilo."

Milan Randl sa skloňoval vo všetkých pádoch. Rastislav Mezovský tvrdil: "Švéd Dvärby mu problém nenarobil, keď takticky využil napomínanie súpera. Druhý zápas treba podrobne zanalyzovať, taktika proti Talianovi Facentemu bola dohodnutá, mal ísť do útokov, súpera prinútiť k pasivite. Stal sa opak, po napomínaní sa akoby psychicky nevedel skoncentrovať. Bol od začiatku statický a nebolo to určite v kondícií."

Úsilie slovenského džuda na ME pripomína podľa Rastislava Mezovského klasické čakanie na 'Godota'. "Sme však trpezliví. U Komlóšiovej a Randla sa v príprave všetko stihlo, u Ivany malý nárast vidieť, poletí aj na Svetovú univerziádu v Kazani. Koncom augusta na majstrovstvách sveta v brazílskom Riu šanca zostáva pre Randla, ako jediného, ktorý sa môže presadiť."

Samotný Milan Randl za príčinu prehry považoval štýl Taliana a sebakriticky priznal: "Vôbec som nič nevymyslel, Facente sa príliš na európskych sústredeniach neukazoval, bol pre mňa v podstate neznámy. Poučili sme sa, treba na sebe pracovať, zabudnúť na sklamanie. Rozmýšľali sme aj nad psychológom, no iba teoreticky. Silný úchop rozhodol, Talian i ja sme ľaváci, bolo to kto z koho, on sa chytil prvý."

Osobný tréner Marek Matuszek jasne videl príčinu neúspechu. "Miňo sa nechal v úchope zavrieť, stáva sa mu to aj na tréningu a ťažko sa to odstraňuje. Keď na neho urobí súper tlak, predkloní sa a prispôsobí. Švéda sme si prečítali, používal jedinú techniku, ktorou mohol ohroziť, tomoe-nagu a na ňu si Miňo dal pozor. Zápasu nebolo čo vyčítať, tomu druhému už oveľa viac. Popri snahe o nejaký chvat sa mal lepšie pobiť o úchop. Možno je výsostne aktuálna otázka pre psychológa v momente, keď si Miňo myslí, že nevládze, aby ešte zabral. Tento problém sa objavuje aj v príprave, ja ho nútim, aby sa vo fáze únavy ešte viac vyžmýkal a on mi rezignovane povie, že už nemôže. Takéto uvažovanie sa rodí výlučne v hlave. Niečo musíme zmeniť. Miňo málo padá, až vtedy, keď nevládze, keď mu vnútorý hlas povie ďalej nie. A vtedy sa opustí, odovzdá súperovi. Aj teraz, normálne by o-uči-gari ustál, teraz naň doplatil."