Bratislava 29. apríla (TASR) - Historicky prvým majstrovským titulom ukončili volejbalisti VT UNICEF Bratislava extraligovú sezónu 2012/2013. Klub, ktorý existuje iba krátke dva roky si ho vybojoval vo finále s obhajcom titulu Chemesom Humenné, pričom tohto súpera zdolal aj vo finále Slovenského pohára.

Zverenci trénera Branka Pistoviča sa tak po roku 2005 stali mužstvom, ktorému sa opäť podarilo získať double - v jednej sezóne titul i pohár. Pred ôsmimi rokmi sa z dvojnásobného úspechu tešili volejbalisti VK PU Prešov.

"Ja si tento moment užívam do sýtosti, lebo počas celej sezóny sme sa trocha topili v problémoch. A titul je absolútnym zadosťučinením a teraz možno nie je šťastnejšieho človeka na Slovensku, ako som ja. Ďakujem hráčom, že vydržali. Máme double tento rok a budeme ho mať aj o rok a potom ešte ďalej," povedal v opojnej eufórii po zisku titulu Branko Pistovič, v zapätí však už triezvo dodal: "Ale nie. No je jasné, že by sme chceli pokračovať v takomto duchu. Verím, že to má zmysel, že naozaj ľuďom prinášame radosť a to je to, čo by sme chceli."

S UNICEF-om získal po hráčskom titule s Púchovom v roku 2000 aj svoj prvý titul ako tréner. Zároveň priznal, že keby sa tak nestalo, tak nevie, či by v sebe ešte našiel ďalšiu motiváciu. "Je to zvláštne, lebo keby som bol znova druhý, tak neviem či by som ešte nejakým spôsobom našiel motiváciu. Ale možno, že áno, lebo čas pomáha, ale takto je to tak, ako to má byť," konštatoval pre TASR.

Mužstvo pod jeho vedením, keď v priebehu sezóny vystriedal talianskeho kormidelníka a bývalého trénera mužskej reprezentácie Slovenska Emanuele Zaniniho, získalo v tejto sezóne na domácej scéne všetko čo sa dalo. Preto by síce mohol byť spokojný, no k maximálnej spokojnosti Pistovičovi ešte niečo chýba. "K maximálnej spokojnosti chýbalo asi tretie miesto v MEL-ke, kde sme doma prehrali boj o bronz. A k maximu by mi bolo treba postúpiť cez Galatasaray Istanbul v Challenge Cupe. Boli to všetko koncovky a všetko nádherné zápasy plné divákov. Čiže toto je taká bodka, ktorú som ja osobne potreboval možno najviac."

O tom, či bude pri mužstve aj v novej sezóne, si teraz netrúfol povedať. "Samozrejme, že budem, ale neviem povedať v akej pozícii. Ten mančaft si zase nejako poskladáme, tak ako sme to urobili aj tento rok. Ja by som chcel, aby tento titul oslovil celú Bratislavu. V tom, že to nie je bežná vec, že to nie je jednoduché, práve naopak. Musíme vždy urobiť jeden krok navyše, lebo sme z Bratislavy."

Šťastím po víťaznej lopte a slávnostnom dekorovaní majstrov, oplýval aj prezident klubu Ladislav Hampl. "Sme mužstvom, ktoré získalo double. Myslím si, že aj naše účinkovanie v Challenge Cupe bolo relatívne slušné, lebo sme dokázali doma poraziť Galatasaray Istanbul. Dostali sme sa aj do Final Four MEL, pričom túto súťaž sme hrali prvýkrát. Pre nás to bolo všetko aj o zbieraní skúseností. A myslím si, že sme urobili zase krok dopredu, lebo pre budúcu sezónu máme právo hrať minimálne Pohár CEV. Na jednej strane o level vyššie, na druhej strane väčšia pravdepodobnosť, že nezískame hneď v prvom kole neprekonateľného súpera. Teším sa."

Po tom, čo hráči UNICEFU nevyužili v Humennom za stavu 3:1 na zápasy prvú možnosť získať titul, mu nebolo na duši všetko jedno. Veril však, že doma to už hráči zvládnu. "Na jednej strane je pravda, že mužstvo hralo v Humennom zle, na druhej strane sme tam ale v prvom sete mali dva setbaly. Ťažko povedať, ako by sa to skončilo, keby sme ich premenili. Vedeli sme ale, že každý zápas, ktorý budeme hrať vo finále, je mečbalový. A doma máme aktuálne s Humenným sériu 5:0, zatiaľ čo v Humennom 1:3. Doma sme de facto s výnimkou Ľubľany v MEL-ke neprehrali žiadny iný zápas. Preto sme verili, že šiesty bude posledný."

Hoci pred hráčmi i vedením sú teraz v popredí oslavy, Ladislav Hapml sa pozerá aj smerom do ďalšej sezóny. "O nej mi je teraz ešte ťažko hovoriť. Isté je, že pravdepodobne určitým zmenám v kádri sa nevyhneme. Máme totiž hráčov, o ktorých je záujem v zahraničí. A ja osobne som človek, pokiaľ niekto má na to a má možnosť ísť si zarobiť slušné peniaze v poprednej európskej lige, tak mu nebudem brániť. Na druhej strane chceme ale skonštituovať také mužstvo, ktoré bude schopné úspešne hrať v európskych súťažiach. Toto sú dve veci, ktoré budeme musieť v období po sezóne a pred nasledujúcou nejakým spôsobom vyriešiť."

Zaujímavou postavou v drese čerstvého majstra bol Peter Kašper. Vlani sa radoval drese Chemesu v bratislavskej Hant Aréne zo svojho tretieho titulu a díval sa na smútok domácich volejbalistov. Teraz bol na opačnej strane siete, svoj štvrtý titul získal s UNICEF-om a smutní boli jeho už bývalí spoluhráči: "Prežívam to úplne super. Získal som v tomto roku double. Vlani som vyhral s Humenným, čiže v tomto roku som titul obhájil. Teším sa tomu, som rád a teraz si idem vychutnať trocha voľna."

Medzi svojimi titulmi rozdiel nerobí. "Ale asi každý jeden športovec povie, že ten prvý bol asi najťažší a najkrajší a ja nie som výnimkou. Ale v podstate každý z nich má svoje čaro. Lebo pri tom prvom som nehral až tak veľa, ale mám na to krásne spomienky. Pri tom treťom, keď som získal titul s Humenným som už odohral celú súťaž, darilo sa mi a vyhlásili ma aj za najlepšieho hráča. A tohto roku som vyhral s úplne novým tímom, v ktorom som sa potreboval aklimatizovať. Nie je jednoduché získať si hneď v prvej sezóne v novom tíme stabilné miesto a získať k tomu ešte aj titul. Aj preto som rád, že sa to podarilo."

Priznal, že tým, že to bolo proti jeho bývalým spoluhráčom, to bolo pre neho trocha ťažšie. "Hralo sa mi trocha ťažšie, mám tam veľa chalanov, ktorých mám rád ako kamarátov, a s ktorými mám stále veľmi dobré vzťahy. Ťažko sa proti ním hrá, ale som hráč a každý sa musí nad takýmto niečím povzniesť. Treba dostať do hlavy adrenalín a hrať naplno. Je jedno, či je to Humenné, alebo akýkoľvek iný tím."