Základná časť skráteného ročníka NHL je minulosťou a predo dvermi je play-off, do ktorého sa dostalo 16 najlepších mužstiev. Z poľa porazených si teraz jednotliví účastníci MS vyberajú hráčov, hoci by sa dalo skôr povedať, že to nie je výber, ale skôr nábor. V zjednodušenej forme by sa tento nábor dal opísať na niekoľko nasledovných fáz:

Silnejšie hokejové krajiny znesú viac ospravedlneniek, hoci niekedy vyznejú ako tie, čo si tlačia študenti doma na tlačiarni. Lenže my z radu silnejších hokejových krajín vystupujeme, teda možno sme už aj vystúpili. Preto absenciu každého dobrého hráča pocítime viacnásobne.

 

Hokejová časť Slovenska sa tešila, že Marián Gáborík nepostúpil do play-off , ale veľká väčšina národa túto správu ešte nestihla ani zaregistrovať a správy spoza oceánu už boli jasné, Gáborík nepríde, lebo je zranený. Rozhodli tak kluboví lekári Columbusu, ale či by nehral ani v prípadnom play-off už neuviedli. Hoci každému je jasné, že by ho nejako opichali a hral by až do skonania.

 

Nič sa nedá robiť, Gáborík nás neposilní, ale vlastne keď sa na to pozrieme podrobnejšie, tak to nikoho nemôže prekvapiť. Gáborík je náchylný na zranenia už dlho a každým rokom to bude ešte horšie, lebo starne aj on. Jeho voľný čas cez prestávku v NHL je približne takýto. Po poslednom zápase sezóny sa zistí, čo mu všetko je, celé leto sa dáva do poriadku a na prvý zápas v sezóne je pripravený s novým náterom, ktorý sa každým zápasom obrusuje, aby sa na konci sezóny kolobeh začal odznova.

 

Napriek tomu nádej umiera posledná, veď  tréner Vujtek včera v noci na TA3 naznačil, že možno ešte exisuje iskierka nádeje na jeho príchod do Helsínk po tom ako absolvuje (hádam so šťastným koncom) vyšetrenia u špecialistu. 

 

Ale už v piatok nám bude jedno, či je nejaký náš hokejista v operačnej sále, alebo kdesi na jachte, nás bude zaujímať iba jeden tím, ten, ktorí vysielame na sever Európy s nádejou, že nám privodí pekné chvíle.