Dudince 20. mája (TASR) - Dudince opäť chodecky vykvitli, jubilejný 10. ročník Európskeho pohára družstiev zvládli dôstojne, s typickou komornou atmosférou kúpeľného mestečka. Na Slovensku ožíva každoročne málo podujatí, ktoré poskytujú vrcholné výkony. Dudince už trikrát zorganizovali EP, podporu majú v 32 ročníkoch Dudinskej päťdesiatky a teraz, keď sa vysloví ich názov, kladne zareagujú v podstate všetci špičkoví borci, ktorí do chodeckých kúpeľov čo len raz zavítali.

Európsky pohár zanechal za sebou v 10. ročníku hlavne spomienku na nadvládu ruskej chôdze, ktorá sa s plnou vážnosťou sústredila na Dudince. Triumfovala na všetkých frontoch, individuálne medailovo vynikla desaťkrát z 15 možností a príkladne zvládla všetkých päť kategórii družstiev. Slováci mali úplne iné ambície, uspieť hlavne v organizácii, divákom prostredníctvom Mateja Tótha pripraviť medailový darček a ukázať aspoň čiastočne kolektívnu silu. Podarilo sa všetko, okrem presvedčivejšieho tímového záberu. Výkony jednotlivcov neboli až také dôležité, veľká horúčava odčerpala priveľa energie na to, aby sa zrodili výnimočné štatistické hodnoty."

Slovenská chôdza vlastní Mateja Tótha a mala by si ho opatrovať ako vzácny šperk. Už vyspel do podoby dokonalého chodca, vyniká v rýchlosti dvadsiatkára tak výrazne, že vo svojej hlavnej disciplíne na päťdesiatke si kladie pred seba najvyššie ciele. Najbližšie sa pokúsi preraziť na augustových majstrovstvách sveta v Moskve, nasmeroval sa na ne dokonale a zatiaľ na čo siahne, takmer dokonale zvládne.

Chodecké tempo si aj teraz udával Matej Tóth citlivo a racionálne, presne si určil, čo si dovoliť môže a čo nie. "Až na poslednom kilometri som sa presvedčil, že medaila mi neujde, dovtedy som sa obával nevyspytateľného Rusa Ivanova, nevedel som, čo od neho môžem očakávať. Aj preto som si niečo na finiš pre istotu našetril, keby prišiel útok z jeho strany."

Dudince dokážu pohnať vpred a Matej Tóth sa na prajnú kulisu veľmi spoliehal. "Bol som z nej počas pretekov žien trochu sklamaný, no len dovtedy, keď atmosféra zhustla na naše preteky a zapôsobila ako živá voda. Všetko som na trati z vďačnosti nechal, aby si diváci mohli užiť medailové pódium."

Extrémne počasie vo vyčkávacích pretekoch nevyviedlo teplomilného Mateja z miery. "Išiel som si, išiel a odrazu sa ocitol vo finiši o medailu," vyrozprával zjednodušene svoj príbeh. "Nebol som favorit, neopustil som sa, aj keď mi to spočiatku úplne dobre nešlo, skôr sa zmobilizoval, neustále sa motivoval na medailu, oveľa viac som pracoval hlavou."

Nič v tejto sezóne nepokazil, päť pretekov na 20 km už Matej Tóth zvládol, všetky do tretieho miesta a odmenu si vychutnal práve v Dudinciach. "Jar sa mi nad očakávanie vydarila, s osobákom v Poděbradoch, s víťazstvom v challenge pretekoch v Sesto San Giovanni, s medailou v Dudinciach na EP. Zimu som prežil v poolympijskej sezóne voľne, chybu ako pred dvoma rokmi a daň z opotrebovanosti som nechcel zopakovať. Teraz sa pribrzdím, zámerne si znížim formu, aby vygradovala až v auguste na majstrovstvách sveta."

Matej Tóth nestihol tretie miesto ani osláviť. "Rodinné povinnosti nepustia, oddýchnem si aj s deťmi a oslavu odložím až na neskôr, superoslava však bude až po sezóne, ak dopadne tak, ako som si naplánoval."