ROZHOVOR: Lucia Klocová: Koniec kariéry je dúfam ešte ďaleko!
Prinášame vám rozhovor s 29-ročnou slovenskou reprezentačnou atlétkou Luciou Klocovou. Rodáčka z Martina beháva trate na 800 a 1500 metrov za klub ZŤS Martin pod vedením trénera Pavla Slouku.
Lucia Klocová je víťazkou ankety Atlét roka 2012 na Slovensku. Jej osobným rekordom na 800m je 1:58,51min a na 1500m aj zároveň tým slovenským, ktorý utvorila na LOH 2012 v Londýne je 4:02,99min. Lucia vytvorila aj slovenské rekordy v behu na 600 a 1000metrov.
Už sa tešíte na vaše dieťatko, ktoré by malo prísť na svet niekedy na začiatku letných prázdnin?
Veľmi. Je to úplne iný pocit a niečo nové ako som prežívala doteraz počas svojej 15 ročnej atletickej kariéry a tak sa už neviem dočkať.
Výbavička už nakúpená?
Keďže termín je už na spadnutie tak samozrejme, že tá najnutnejšia výbava je nachystaná na príchod nového človiečika do rodiny.
Bude vám beh počas tehotenstva chýbať?
Tak mne už do istej miery chýba teraz lebo posledné 2 mesiace sa mi moc behať nedá. Keďže bruško je už dosť veľké a bráni mi robiť niektoré činnosti, musím si to vynahradiť niečím inými. No predstava behania s kočíkom je môj najbližší cieľ z tej športovej stránky a už sa na to teším (smiech). Určite neprestanem behať zo dňa na deň a na tie 3 klusy v týždni si čas určite nájdem či už s kočíkom alebo bez neho.
Po pauze budete behávať 800 alebo 1500 metrov?
Oboje. Sú to disciplíny, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Preto aj prechod z 800-vky na 1500-vku nebol až taký náročný. Ale určite bude dominantnejšia príprava na 1500m.
Aký to bol pocit, keď hneď pri vašej premiére na 1500m ste skončili na LOH 2012 na 7.mieste?
Veľmi krásny. Lebo samotnú radosť znásobovalo kopu ďalších skutočností, na základe ktorých sa aj teraz chcem po materskej vrátiť a skúsiť posunúť môj osobný rekord nižšie. Snáď sa mi to podarí a budem sa pri tom cítiť rovnako dobre ako na LOH v Londýne.
Ste s trénerom Pavlom Sloukom spokojná?
S trénerom už spolupracujem viac ako 13 rokov, a keďže sa nám takmer každý rok podarilo zlepšovať moje osobné maximum, myslím že hovorí za všetko. Navzájom sa dopĺňame a hlavne sa vie vcítiť do mojich pocitov, čo je pre mňa veľmi dôležité pri veľkom vyčerpaní na tréningu alebo keď sa mi nedarí tak ako by sme si obaja želali. Momentálne si po toľkých rokoch spolupráce neviem predstaviť pri sebe iného trénera ako je Pavel Slouka. Je to podľa mňa veľký kus práce a zodpovednosti z oboch strán, ktoré ovplyvňuje samotný výkon pretekára viac ako na 70% .
Prečo ste si vybrali práve atletiku z pomedzi ďalších športov, ktoré ste hrávali? (hádzaná)
Keď som začala hrávať hádzanú, bola som ešte veľmi mladá a v takom veku je jedno akému športu sa venujete. Mala som to blízko domu, hneď po škole a tak som chodila na krúžky. No určite, nech už je to akýkoľvek šport, mi to dalo dobrý športový základ na ktorom sa dalo stavať. A keďže som v tej dobe vyhrala Turčianske hry mládeže 2x po sebe, bol to pre mňa väčší úspech ako dovtedy v hádzanej. Tak som sa rozhodla vystriedať hádzanú za atletiku a po pár tréningoch bolo vidieť oveľa väčšie zlepšenie ako v iných športoch. Dôležité bolo aj že ma to začalo baviť viac ako iné športy a postupne sa to rozvíjalo....
Aký je váš najväčší doterajší zážitok z kariéry?
Je ich veľa a každý má niečo do seba, takže sa nedá vybrať len jeden. No taký skôr najneuveriteľnejší je určite teraz z LOH 2012 v Londýne.
Čo máte na pláne po skončení svojej vrcholovej kariéry?
Tak to je dúfam ešte ďaleko (úsmev), preto moc nad tým ani nepremýšľam. Ešte pred materskou som mala kopu iných starostí, a dosť vyčerpávajúce je riešiť stále dokola otázku zabezpečenia prípravy aspoň na jeden rok, tréningové podmienky, regeneráciu a podobne. Teraz mi pribudne k tomu ešte jedna i keď oveľa príjemnejšia starosť a tou bude bábätko. Takže o konci a čo po ňom mi nezostáva ani čas ani priestor sa zamýšľať
