Trnava je hitom týchto dní, keď sa o nej hovorí na každom kroku, veď je o čom. Po záchrane v najvyššej súťaži si v klube aspoň naoko vysúkali rukávy a pustili sa do prestavby klubu, čo bude zrejme väčšia robota ako prestavba štadióna. Pretože predchádzajúce roky sa len tak rýchlo vymazať nedajú. V trnavskom klube totiž vládol organizovaný chaos, keď ľavá ruka nevedela, že pravá existuje, a nie ešte to, čo vlastne robí.

 

Ale na futbale je krásne to, že s východom Slnka sa na predchádzajúci deň zabudne. Trnavčania totiž opäť dostali ďalšiu šancu skúsiť niečo nové a dokonca v Corgoň lige. Za to by sa mali poďakovať Prešovčanov, že tí boli ešte neschopnejší ako oni.

 

Prvým krokom lepších trnavských zajtrajškov má byť angažovanie trénera Juraja Jarábka. To si myslím aj ja, ale dodám, že iba ak skutočne trnavský futbal dostal rozum, inak by nepomohol ani rovnocenný trénerský tandem Ferguson-Mourinho. A práve to je tá otázka, ktorej odpoveď dá výsledok na všetko. Lenže podobne sa pokorne po neúspechu, a že ich bolo, sa trnavský futbal tváril už veľakrát, no trvalo to iba chvíľu a všetko sa vrátilo do starých koľají. Preto teraz povedať, že ho trnavský futbal dostal, je veľmi predčasné. Povedzme, že začal rozmýšľať, ale aj to zvykne bolieť.

 

V hráčskom kádri sa má vraj vymeniť tretina hráčov, čiže okolo osem futbalistov. Pritom po minulej sezóne by si padáka zaslúžilo o dosť viac hráčov. Prvou akvizíciou sa stal odchovanec Slovana Jozef Adámik, ktorý by mal vystužiť jeden z mnohých slabých článkov mužstva, stred obrany. Ale či bude posilou, nevedno. Veď koľko transferov Trnavčanom za posledné roky vyšlo?

 

Prečo väčšina príchodov dopadla tragikomicky? Tak na to nech si hľadajú odpoveď v Trnave sami. A nech hľadajú odpoveď aj na mnohé ďalšie, ktoré dotvárajú mozaiku všetkých neúspechov. Ak si v Trnave položia správne otázky a hlavne na ne nájdu správne odpovede, tak potom môžu vybudovať v Trnave niečo silné. A silnú Trnavu slovenský futbal potrebuje, lebo táto terajšia mu nedáva nič.