Až po zápase 6. kola Corgoň ligy Dunajská Streda – Prešov sa domáce mužstvo mohlo tešiť z prvého víťazstva v sezóne. Po tomto súboji sme požiadali trénera domáceho mužstva, Mikuláša Radványiho o rozsiahlejší rozhovor týkajúci sa situácie v Dunajskostredskom futbale. Ten na naše otázky ochotne odpovedal a teraz kompletný rozhovor prinášame aj vám.

Najprv sa vráťme k 6. kolu, v ktorom vybojovala Dunajská Streda prvé víťazstvo v novom ročníku Corgoň ligy. Ako by ste hodnotili váš víťazný zápas proti Prešovu?

Bol to vypotené víťazstvo. Spolu s hráčmi sme si povedali, že už potrebujeme dosiahnuť dobrý výsledok. Prvý krok k tomu sme urobili proti Trnave, kde sme remizovali 1:1 a odniesli sme si dôležitý bod. Celý týždeň sme sa pripravovali na Prešov tak, aby sme získali tri body. Bol to ako pre Prešov tak aj  pre nás veľmi dôležitý zápas. Žiaľ, naša obrana stále nehrá v optimálnom zložení. Každý zápas sme hrali inak. Aj tomu môžeme pripisovať, že sme inkasovali ako prvý. Som rád, že sme dokázali do 20. minúty vyrovnať, následne sme mohli Prešovu streliť ďalšie 2-3 góly. V polčase som cítil odhodlanie hráčov po víťazstve. V druhom dejstve sme strelili vedúci gól, ale po nepremenených šanciach sme sa museli napokon báť o výsledok.

Ako sa Vám v zápase pozdával Zoltán Bognár, ktorý vlastne vyrastal pod Vami?

Je mi ľúto, že od nás odišiel.  Hral pod mojim vedením aj v doraste a je to šikovný útočník. Určite by sa zmestil do nášho mužstva a aj by hrával. Proti nám podal dobrý výkon, bol asi najnebezpečnejší hráč smerom na našu bránu. Som rád, že proti nám neskóroval, no verím že začne srielať góly v ďalších zápasoch. Dúfam, že v budúcnosti s nim budem môcť ešte spolupracovať.

Máte za sebou prvých 6 kôl, z toho jedno víťazstvo, jedna remíza, 4 body. To je od spokojnosti asi ďaleko.

Áno, ďaleko. Ja som počítal ešte so štyrmi bodmi. Vo domácom zápase s Nitrou sme chceli získať tri body, taktiež proti Senici sme mali jednoznačne vyhrať. Všetci hovoria, že je to výhovorka, že mužstvo pred sezónou nebolo ešte pokope. Pravdu povediac, večer pred zápasom s Nitrou mi volali, že za nás môže nastúpiť Harsányi, Struhár a ďalší hráči. Ostatní trénovali so mnou tri zápasy a pomaly sa to odzrkadľuje aj na výkone celého mužstva.  Keby sme mali o štyri body viac, bol by som teda spokojný.

Ste spokojný so zložením kádra?  Plánujete prípadne ešte nejaké zmeny, príchody?

Môžem vysloviť spokojnosť. Až také veľké zmeny už neplánujeme. Boli u nás na skúške viacerí hráči, ale angažovať hráča, aby vysedával len na lavičke, to nechceme. Ak by sme mohli pritiahnuť do kádra ešte jedného ofenzívneho stredopoliara, bol by pre nás prínosom.

S akými typmi hráčov pracujete rád?

Ja si myslím, že s takými, akých mám teraz. Momentálne všetci moji hráči sú veľmi ambiciózny. Po štvrtom kole bolo cítiť, že moc túžia  už konečne vyhrať. Aj na tréningoch sa báli spraviť také veci, ktoré pred tým bez problémov zvládali. Celá situácia nepospievala psychike kádra. Preto som ešte viac šťastný,  že sme získali bod v Trnave a teraz sme proti Prešovu zvíťazili. Tým sa zvýšilo aj sebavedomie hráčov. No a aké typy hráčov mám rád? Rád pracujem s dynamickými a rýchlymi hráčmi, ktorí majú aj patričnú techniku. Mojou filozofiou je presadiť sa na krajoch, veď ihrisko je dosť široké. Aj preto hovoria tí, ktorí chodia na naše zápasy, že hráme pekný futbal, lebo sa presadzujeme aj po krajoch. Máme dobrých krajných stredopoliarov, ale aj obrancov. V strede pola je pracovitý Hílek, a mladý Lénárth, ktorý sa v tomto roku zlepšil minimálne o 30%.

Doteraz vedenie angažovalo prevažne hráčov z Afriky, ale v tejto sezóne sa to zmenilo. Bolo to Vaše rozhodnutie, že ste angažovali prevažne slovenských a českých hráčov?

Už na jar som povedal pánovi Antalovi, že je tu veľa dobrých slovenských a českých hráčov, len im treba dať príležitosť. Títo hráči nie sú tak drahí,  majú inú mentalitu. Na tréningoch ich nemusím až tak veľmi zaťažovať s taktickými pokynmi. Preto som povedal pánovi Antalovi, že je aj takáto cesta, poznám veľa hráčov, agentov s ktorými sa dá dobre spolupracovať. Hráči, ktorých sme priniesli do Dunajskej Stredy sú minimálne o triedu lepší od legionárov,  ktorí tu boli minulý rok. Vždy to tvrdím, aj som to zažil na vlastnej koži v Nemecku, že zahraničný hráč musí byť nie o jednu triedu, ale o dve triedy lepší, ako domáci. Niektorí naši legionári boli aj od druholigových hráčov horší. Títo hráči, ktorí sú tu teraz, sú radi, že prišli do Dunajskej Stredy aj kvôli atmosfére ktorá panuje počas zápasov. Všetci chcú niečo dokázať. Títo hráči sú hladní po futbale, chcú hrať a preto je radosť s nimi pracovať. So zložením kádra som preto nad mieru spokojný. Len s ním treba pracovať a dosiahnuť potrebné výsledky.

Akým spôsobom ste si zvolili svojich asistentov?

S Krisztiánom Némethom sa poznáme už veľmi dlho, dokonca sme spolu aj hrávali. Sme dobrí priatelia, takže  hneď po vymenovaní za hlavného trénera som vedel, že mojim asistentom bude práve on. Vedenie sa ma spýtalo, s kým chcem spolupracovať, a ja som si vybral Krisztiána. Pri začiatku mi pomáhal aj Jozef Olejník, ale on napokon zostal pri doraste.

Aké ciele vytýčilo pre Vás vedenie pred sezónou? Dosiahnuť konkrétne miesto, alebo vyhnúť sa boju o záchranu?

O konkrétnych umiestneniach sme sa nerozprávali. Do reči prišlo, že si nechceme zažiť opäť ešte také kritické situácie, aké sme mali v minulom roku. Aj naše vedenie veľmi dobre vie, že káder prešiel úplnou prestavbou, prišli noví hráči a mužstvo potrebuje trpezlivosť. Potrebovali sme dosť široký káder, aby sme mali silnú nie len základnú jedenástku, ale aj lavičku. A teraz môžem pokojne tvrdiť, že máme kvalitnú lavičku.

S akým veľkým kádrom pracujete?

Teraz stabilne s 19 hráčmi.

Po prvých štyroch kolách ste nemali na konte ani jeden bod. Až v tom štvrtom ste vôbec po prvýkrát skórovali. Nemysleli ste, že ako tréner, utrpíte veľké fiasko?

To je riziko práce každého trénera. Keď uznávaný tréner získa so svojim mužstvom z ôsmych zápasov len štyri body, tak len mávnu rukou, že aj tak je to známy tréner a zo zlej situácie sa vyhráme. Ale keď príde mladý, čerstvý tréner, a nemá hneď výsledky tak sa objavujú veľmi negatívne hlasy. Ja som sa vlastne nemal čoho báť. U majiteľov klubu ani neprišlo do úvahy, že by som bol vinný za výsledky. No som si toho vedomý, že keď nejde mužstvu, vinný je vždy tréner.  

Aký máte vzťah k hráčom? 

Ja som demokratický tréner, nedržím diktatúru. Každému poviem do očí, čo si myslím, pretože len tak sa dá poriadne pracovať. Hráči vedia, že platí, čo ja poviem. Dá sa za mnou prísť, debatovať, ale vždy platí moje slovo. Oni to vedia. Sú inteligentní, takže z toho nevznikne problém.

Troška nostalgie. Boli ste dva roky asistentom pri viacerých tréneroch.  Ktorého by ste vyzdvihli, u koho bolo najlepšie trénovať, prípadne od koho ste sa najviac naučili?

Každý tréner musí mať svoju vlastnú filozofiu a učiť sa dá od každého trénera. Prvý bol Djuričič, ktorý mal dobre prepracovaný systém na tréningoch. Po ňom prišiel Lorant. On používal ešte starý nemecký štýl. Hráči veľa trénovali, behali, ale pred zápasom im nikto nevedel dať takú odvahu, ako on.  Ďalej prišiel Kranjčar, tiež s výborným systémom. Bolo vidno, že trénoval reprezentáciu. Garger už používal novú trénerskú školu. Mal som s ním a mám aj doteraz dobré vzťahy. Bol tiež mladým trénerom, zažil premiéru v prvej lige. Takže, ako som povedal, od každého trénera sa dalo veľmi veľa naučiť.

Ako  by ste hodnotili posledný zápas z minulého ročníka proti Trnave, ktorý bol zároveň kľúčový z hľadiska zotrvania v súťaži a v ktorom ste viedli mužstvo prvýkrát  ako hlavný tréner?

Hodnotil by som to so zvláštnymi pocitmi. Keby som mal vtedy pod palcom prípravu mužstva, tak by som si pokojne sadol na lavičku, lebo ja som svoju prácu vykonal a sú na rade hráči. Ale keď prídu takí hráči, ktorí netrénovali,  a musím ich postaviť v dôležitom zápase, lebo sú kvalitní, tak som v neľahkej situácií. Bol to vtedy veľmi dôležitý zápas, v ktorom museli byť hráči hlavne fyzicky dostatočne pripravený. Vedel som, že naši hráči môžu zvládnuť zápas, ale aj to, že hráči Spartaka majú výbornú fyzickú kondíciu. Naštastie výborne chytal brankár Novota a dali sme dva góly. Hráči vtedy ukázali veľkú morálku, lebo hrali dobre napriek tomu, že spolu vôbec netrénovali.

Čo Vám prebehlo hlavou pri stave 0:1?

Hlavne to, že musíme streliť dva góly a otočiť zápas.

Vedeli ste vtedy výsledok zápasu Petržalky?

Nie, to vôbec. Ani som to nechcel vedieť.

Máte čas aj na rezervu? Chodíte aj na zápasy B mužstva?

Na domáce zápasy chodím. Mám dobrý a podrobný prehľad o mužstve, keďže trénerom je môj asistent, Krisztián Németh. Vidno, že hráči sa pod jeho vedením zlepšujú, hrajú čoraz lepšie, sebavedomejšie.

Aké šance dávate mladým hráčom z B mužstva?

Zapracovať 19 ročného dorastenca do prvoligového mužstva je veľmi ťažké. Preto potrebujú rok alebo dva v nižších súťažiach, aby sa ďalej rozvíjali. Iné je, keď hrajú proti sebe len 19 roční, alebo keď má staršieho protihráča. Preto je dôležitá naša rezerva, ktorú by som ja nenazval B mužstvom, ale juniorku. Preto som hovoril aj vedeniu, že tam potrebujeme takého trénera, ktorý ich bude vedieť motivovať, bude chcieť s nimi pracovať a ktorého si budú hráči vážiť. Preto bol Krisztián Németh najlepšou voľbou. Hráči si vážia slová takého trénera, ktorý má za sebou veľa ligových minút.

V minulej sezóne bolo okolo mužstva veľa problémov. Keď ste si sadli na trénerskú lavičku, nemysleli ste na to, že sa problémy môžu zopakovať? 

Hneď pri prvom rozhovore som sa o tom s pánom Antalom rozprával. Keďže sme išli inou cestou, myslím tým angažovanie domácich hráčov, vedenie ma uistilo, že daný rozpočet kryje bezproblémový chod klubu. Ale pred tým než som prijal túto funkciu, hovoril som s viacerými ľuďmi a dostal som jednu veľmi dobrú radu. Teraz som ešte čerstvý tréner, môj diplom je ešte horúci. Niektorí tréneri čakajú celý život, aby mohli trénovať aspoň druhú ligu a preto ako mladý tréner by som spravil chybu, ak by som neprial post hlavného trénera Corgoň ligového mužstva. Na druhej strane pre mňa je to pocta a výzva. Odkedy som skončil s profesionálnym futbalom a stal som sa trénerom v rakúskych mužstvách, vždy som o tom sníval, že ako rodený Dunajskostredčan budem raz trénovať Dunajskú Stredu. Môj sen sa stal skutočnosťou a verím že to bude ešte dlho trvať kým Dunajskú Stredu opustím.

Ako sa tým zmenil Váš každodenný život?

Vo všetkom sa to zmenilo. Som zodpovedný za hráčov, celý tréningový proces, a predovšetkým za výsledky. Som zodpovedný za všetko čo sa týka ligového klubu. Tréningy si rozdelíme. Zahrievanie nechám na asistenta, taktiež defenzívne úlohy, keďže Krisztián hral na poste obrancu. S útočníkmi pracujem viac ja. Máme to medzi sebou výborne rozdelené. Samozrejme musím zmapovať aj súperov. Môj každodenný život sa zmenil tým, že mám oveľa viac práce. Trénerstvo nie je o tom, že si zatrénujeme dvakrát za deň a hotovo. 

Ďakujem Vám za rozhovor, a želám ďalšie úspechy v trénerskom živote!