Žilina 3. júna (TASR) - Gulášová rozlúčka legendárnych zjazdárskych deblistov na divokej vode Jaroslava Slučika - Vladimíra Valu si vyžiadala 50 litrový kotol a 15 kíl mäsa. Nielen hovädzinka z býčieho krku a bravčové kolená sa však krájali a vychutnávali, ale aj nostalgia, ktorá étericky zhustla vo voňavom dyme. Nad záhradnou párty sa vznášala zaslúžená úcta, ktorá symbolicky uzavrela impozantnú kariéru. Vala so Slučikom vydržali na vrcholnej úrovni čeriť zjazdárske pereje až do 50-tich rokov a ovenčili sa dovedna unikátnym počtom medailí. Ak by sa zrátali všetky vzácne kovy 11-násobných majstrov sveta (11-5-4) a 11-násobných európskych šampiónov (11-5-1) a pridali sa medailové umiestenia v celkovom poradí Svetového pohára (7-3-3), číslo sa zaokrúhli na rovných 50. Zaujímavá symbolika 50-ročného Jaroslava Slučika a rovnako mladého Vladimíra Valu.

Vladimíra Valu zamestnávajú momentálne v Tábore veľké povodne, a tak sa musel Jaroslav Slučik zaobísť tentoraz bez neho. Pohotovo si zrátal aj počet gulášových párty, ktoré v kariére spolu s 'Valdom' ukuchtili. "Čo medaila, to guláš, takže ľahko prepočítať," uľahčil si matematické výpočty. "Na Európe i svete sme ani raz nechýbali, zranenia, či choroby nás obchádzali, až na tie moje vlani dorezané prsty na cirkulárke. Seriál Svetového pohára sme občas vynechali, presne šesťkrát, na príčine boli financie, alebo priority, keď sme uprednostnili trébárs prípravu na majstrovstvá sveta."

Na Slovensku chýba more, pomenovať 'Sluka' a 'Valdu' morskými vlkmi ošľahanými monzúnmi by bolo nevhodné. Ako potočné pstruhy si však poradili s prúdmi najdivokejších dravých riek a stali legendami. Ich úžasnú kariéru pripomenú ďalším generáciám nespočetné trofeje. "Vytvoril som si na ne vitrínku, zmenšil kúpeľňu, manželka si síce zanadávala, no ja som poháre dôstojne uložil. Väčšinu medailí som však pohádzal do bedničky na náradie a treba v nich urobiť poriadok."

Lode uložené v humne mu na večné časy nezaspia. Jaroslav Slučik zostáva pri vode, večnej súputníčke, hlásia sa mladí, treba obrusovať talentované hrany. "Lodí sa mi nazbieralo do humna, improvizovanej lodenice, zo šesť - sedem. Mojimi rukami ich prešlo požehnane, na každých majstrovstvách sveta, alebo Európy sme zakľakli do novej. Spoločne sme ich drali od roku 1992, keď sme sa s Valdom rozhodli vymeniť single za deblovku. Okamžite sme si ulahodili, vo výsledkoch na časy zdolávali kajakárov, trebárs aj takého Zástěru, a to bol v tých časoch pojem."

Odvtedy, roku 1992, strávili spolu vyše 20 rokov. Dosť aj na manželstvo, v ktorom sa zvykne občas zaiskriť a liečia sa ponorkové choroby. "Asi málokto uverí, ale my sme sa ani raz s Valdom nepohádali," zalovil v pamäti Jaroslav Slučik. "Každý vedel, čo presne v lodi robiť a keď nám niečo nevyšlo, uzavreli sme sa do seba a po chvíľke pokojne všetko vyhodnotili. Symfóniu deblovky vždy tvoria dvaja ľudia a ak chýba súzvuk a vyladenie, ozve sa falošný tón. A takto koncertovať, uznáte, je nemožné."

Ešte jeden výjazd si Vala so Slučikom naplánovali. "Do talianskej Valtelliny koncom júna na finále Svetového pohára, aj ona nám prirástla k srdcu," odostrel vodácky obzor Jaroslav Slučik. "Ak by niektoré okolnosti dovolili, tak sme ochotní vypomôcť pri skladbe hliadky na vrcholných podujatiach. Teraz na ME v Bovci sa takto objavil na štarte aj známy taliansky singlista Vladi Panato a takéto gesto ústretovosti by sme zvládli aj my. Len jedno by sa žiadalo, vyventilovať vzťahové záležitosti, aby nielen srdce chcelo, ale aj hlava neprotestovala."