Sme na úplnom dne, to si treba otvorene povedať. Nebudem v historických záznamoch hľadať kedy bolo horšie, lebo ani nemyslím, že niekedy tak bolo. Naša reprezentácia si historickým postupom na MS 2010 a hlavne výsledkami na nich vybudovala určitý kredit, ktorý za tri roky úplne stratila, a nič z neho nezostalo. Ak sme pred tromi rokmi boli medzi 16 najlepšími mužstvami sveta, tak teraz sme podľa výkonov asi niekde okolo 160.miesta. Veď Lichtenštajnsko je oficiálne 158. a my sme s ním hrali vyrovnanú partiu.

 

Čo sa za ten čas zmenilo? Bohužiaľ nič a zároveň všetko! Vzťahy v našom futbale sú stále zlé, veď preto sa musel porúčať aj najúspešnejší tréner v našej histórií Vladimír Weiss. Keď tréner nemá dôveru od nadriadených, tak je jasné, že iba ťažko niečo dokáže. Weiss teda dobrovoľne nasilu skončil a prišla éra Grigu s Hippom. Hoci vidím výsledok, tak aj tak si stále myslím, že to bolo najlepšie riešenie v danej situácií.

 

Lenže dnešok je iný, dnes si asi nielen ja neviem predstaviť, ako súčasná dvojica reprezentačných trénerov ešte môže oživiť toto mŕtve mužstvo. Takmer v každom zápase hráme zle prvý polčas, lenže hoci aj tréneri o tom hovoria, tak to nedokázali napraviť. Už pravidelne nedávame góly, čiže to nebude v zranenom Depetrisovi. Naše mužstvo má kvalitu, veď väčšina hráčov bola úspešná na MS, lenže keď to tréneri nedokážu z hráčov dostať, tak nemôžu byť pri kormidle a zdôrazňujem, šancí na zmenu už mali dosť!

 

V tomto kalendárnom roku sme ešte nevyhrali. A to sme nehrali ani proti nejakým super mužstvám. Dovolím si povedať, že najviac pre úspech sa snažili urobiť Griga s Hippom, lenže nech sa snažili akokoľvek, tak nič nepomohlo. Preto zostáva už iba jediné, rezignovať! Náš reprezentačný futbal potrebuje impulz, a hoci je to smutné, tak jedinou možnosťou je práve zmena na trénerskom poste.