Naši tréneri síce neabdikovali, ale už im nemohla pomôcť ani svätená voda. Veď keby nejakým zázrakom zostali na trénerskej lavičke reprezentácie, tak by to bola určite najväčšia anomália nášho futbalu, a to ich máme požehnane. Ale došlo by k prípadnému odvolaniu aj po nejakom šťastnom víťazstve v Lichtenštajnsku? Ja si osobne myslím, že nie, dokonca by sa o tom na výkonnom výbore s najväčšou pravdepodobnosťou ani neuvažovalo.

 

Je to smutné, ale u nás sa musí džbán rozbiť na úplne márne kúsky, aby sme si všimli nejaký problém. Pritom ten sme tu mali od začiatku kvalifikácie. Lenže nič sa tu nerobilo! Hráči si vyšli na diskotéku? Nevadí, ďalší zápas sú v základe! Vieme o tom, že naši hráči v kluboch nehrávajú, čo znižuje ich výkonnosť. Nevadí, veď v reprezentácií sa rozohrajú! Nedávame góly? Nevadí, nastúpime v tom istom systéme s tými istými hráčmi aj nabudúce, veď raz hádam motyka na bránu vystrelí! Motyka nevystrelila, to skôr si vystrelili z futbalovej verejnosti.

 

Po boji je síce každý generál, ale tým mali byť počas bitky predovšetkým zodpovední ľudia, ktorí mali problémy vidieť už počas kvalifikácie, správne ich vyriešiť, čím nemuseli byť v dnešnej situácií. Preto všetko zvaliť iba na reprezentačných trénerov, by bola nesprávne. Terajšie kroky predstaviteľov SFZ vyznievajú nesystémovo, ale to bude asi tým, že náš futbal asi ani systém nemá. Ale naspäť k trénerom, veď generalita ťažko abdikuje.

 

Experiment rovnocennej trénerskej dvojice nevyšiel, ale bola vôbec rovnocenná? Ja si myslím, že nie! Veď pozícia Michala Hippa vyznela oproti minulosti inak, iba v troch veciach: väčšom plate, zopár účastí na tlačových konferenciách a chodil na lavičku v obleku. V popredí bol Stanislav Griga, čo sa dalo jasne vycítiť nielen zo skladania základnej zostavy.

 

Fungovať to mohlo jedine v prípade, keby všetko zapadalo do jedného celku. Lenže nám nezapadlo za celý čas prakticky nič. Zopár zábleskov bolo okamžite prekrytých, čiže sa na ne takmer zabudlo. Chudobné tri víťazstvá z dvanástich zápasov, to je bilancia úspechov počas pôsobenia Grigu a Hippa.

 

Ale nekameňujme túto dvojicu iba preto, že v tomto projekte neuspeli. Každý má svoje vrcholy a pády. Lenže obaja aj tak stále patria medzi našich najlepších trénerov a náš futbal musí využiť ich služby na inej úrovni. O ponuky sa báť nemusia, pretože nebude ani dlho trvať a niekde budú hľadať schopných trénerov. A ak si medzitým správne vyhodnotia túto misiu, tak budú ešte lepšími trénermi.