Úspechy slovenskej futbalovej reprezentácie svedčia o zvyšujúcej sa kvalite našich futbalistov. Tréner Weiss sa môže spoľahnúť nielen na starších, skúsenejších hráčov, ale taktiež na mladých, ktorí majú svoju kvalitu i potenciál a odvďačujú sa za prejavenú dôveru. Miroslav Stoch a Vladimír Weiss.

Dvojica mladých hráčov, ktorí ešte vlani patrili k oporám reprezentácie do 21 rokov. Avšak, dostali pozvánku do A- tímu, kde sa predviedli v dobrom svetle a taktiež prispeli k historickému úspechu slovenského futbalu. V zápase s Macedónskom sa k nim pridal aj Jakub Sylvestr, ktorého dodatočne na spomínaný duel povolal hlavný tréner. Ako sa im to podarilo? Zaujali svojimi výkonmi počas zápasov slovenskej 21-tky. Tvrdo na sebe pracovali, neustále sa zdokonaľovali a ich snaha splniť si sen, ktorým je pre každého mladého hráča pozvánka do A- reprezentácie, bola ocenená.

Vo výbere slovenskej 21-tky sa nachádza veľa talentovaných hráčov. V našich rozhovoroch sa budeme snažiť priblížiť Vám niektorých z nich.

Do Dukly Banská Bystrica prišiel ako 14-ročný. Postupne sa prebojoval až do hlavného mužstva, v ktorom svojimi výkonmi dopomohol k zisku bronzovej priečky v uplynulej sezóne. Nespokojnosť s vlastnými výkonmi v tíme ho priviedla k prijatiu ponuky na hosťovanie. Prinášame rozhovor s mladým útočníkom  Michalom Ďurišom. 

Zo Slovenska do Čiech

Útočník, ktorý v Dukle Banská Bystrica pôsobí od roku 2002, kedy začal hrávať v mládežníckom klube, sa v auguste rozhodol vyzliecť si červeno- biely dres s číslom 16. Ponuku na hosťovanie, ktorá prišla z Plzne prijal, a stal sa tak hráčom aktuálneho lídra Gambrinus ligy.

Momentálne pôsobíte vo Viktorii Plzeň. Ako to hodnotíte, ste tam spokojný?
„Všetko zatiaľ hodnotím len pozitívne. V tabuľke sme prví so 4- bodovým náskokom a taktiež sme postúpili v pohári. Čo sa mňa týka, musím si počkať na svoju šancu. Mám to ťažšie aj kvôli tomu, že sa mužstvu darí a víťazná zostava sa proste nemení.“

Čo hovoríte na trénera a s ktorými spoluhráčmi si najviac rozumiete?
„Trénera Vrbu poznám ešte z čias jeho pôsobenia v klube MŠK Žilina.  Jeho práca sa nedá hodnotiť inak ako pozitívne, tréningy sú herné a všetko sa robí hlavne s loptou, čo mi vyhovuje. Ďalším plusom je, že je na tom veľmi dobre aj po ľudskej stránke. V porovnaní s Duklou tu má veľa hráčov svoje rodiny, takže počas voľného času sa stretávam len s niektorými. Najmä so Slovákom Brezinským a Čechmi Petrželom a Limberským.“

Čo bolo hlavným dôvodom odchodu na hosťovanie do Čiech? Cítili ste, že potrebujete zmenu?
„Sám na sebe som cítil, že už som v Dukle veľmi dlho, navyše som poslednú dobu začal výkonnostne stagnovať. Nebol som už so sebou spokojný, a tak som chcel zmeniť klub. Či už odchodom na hosťovanie alebo aj prestupom. Na poslednú chvíľu prišla ponuka z Plzne a ja som neváhal. Súhlasil som s ňou a časom uvidíme, či to bol správny krok, alebo nie. Keby som to však neskúsil, určite by som si to raz vyčítal.“

Reprezentačná kariéra

22-ročný futbalista mal v uplynulom období okrem klubových aj reprezentačné povinnosti. Patril k stabilným členov reprezentácie do 21 rokov. Zverenci Borisa Kitku mali na dosah baráž o ME 2011, ale v poslednom zápase zlyhali. S odstupom pár dní sa o tom ešte ťažko hovorí aj Michalovi Ďurišovi.

Ste bývalým hráčom Slovenskej 21-tky. Čo to pre Vás znamenalo?
„Bohužiaľ, všetko sa skončilo po nezvládnutom zápase s Nórskom. Keby sme v ňom boli vyhrali, tak hráme barážový zápas v Dánsku. Pre mňa osobne znamená česť reprezentovať krajinu. Vytvorili  sme si dobrú partiu aj s realizačným tímom a ja som sa vždy na zrazy veľmi tešil.“

Kvalifikácia na ME 2011 nevyšla. Aké sú pocity a ako by ste zhodnotili jej priebeh?
„Pocity sú neopísateľné, ešte stále nemôžem uveriť tomu, že to takto dopadlo. Začiatok a aj samotný priebeh bol na prekvapenie dobrý. Uhrali sme veľmi pekné výsledky v kvalifikácii a taktiež v prípravných zápasoch. Po dueli s Nórmi zavládlo v šatni veľké ticho a sklamanie, len ťažko sa hľadali nejaké slová.“

Čo podľa Vás zlyhalo v zápase s Nórskom?
„Vôbec neviem, kde nastala chyba, že sme takto celé mužstvo vybuchli. Asi sme si mysleli, že sa nám už nemôže nič stať a víťazstvo s Nórmi príde samé. Posledný krok býva naozaj najťažší a to nám aj zväzovalo nohy.“

Pohľad späť

Každý hráč si občas zaspomína na svoj prvý kontakt s futbalovou loptou, premietne si prvý zápas v seniorskom mužstve a zamyslí sa nad dosiahnutými úspechmi. Mladý hráč narodený v Uherskom Hradišti nám dovolil nahliadnuť do svojej minulosti.

Prezraďte, aké boli vaše futbalové začiatky?
„Začínal som asi ako 3-ročný chlapec v Petrochema Dubová. Tam ma môj otec brával na zápasy a vtedy sa mi lopta zapáčila až tak, že sa s ňou momentálne aj živím. (úsmev)Potom som ako 14-ročný  prišiel do Dukly Banská Bystrica,  kde som postupne prešiel všetkými kategóriami a dostal som sa až do Á- čka.“

Spomínate si na svoj prvý zápas v Corgoň lige?
„Samozrejme, veľmi dobre si na to pamätám. Mal som vtedy 17 rokov a tréner Prochotský ma vytiahol z dorastu. Hrali sme doma s Ružomberkom a ja som nastúpil približne na 25 minút. Aj keď sme ten zápas prehrali 0:2,  bol to pre mňa veľký zážitok.“

Čo pokladáte za svoj najväčší doterajší úspech?
„Ťažko povedať a vybrať práve jeden. Na klubovej úrovni 3.miesto v lige z minulej sezóny. Čo sa týka osobných úspechov, tak asi to, že som sa v mladom veku presadil v seniorskom futbale a prešiel som mládežníckymi reprezentáciami. Avšak, na svoj veľký úspech ešte len čakám. Pevne verím, že príde už túto sezónu. (úsmev)“

Vízie do budúcnosti

To, čo už bolo, nezmeníme. Oveľa dôležitejšie je rozmýšľať nad tým, čo chceme v živote dosiahnuť a snažiť sa naplniť si svoje sny. Viete po čom túži mladý útočník českého klubu a v akej oblasti by pracoval, keby nehral futbal?

Aké miesto má vo vašom živote futbal a čo pre Vás znamená?
„Určite je spolu s mojou rodinou na najvyšších priečkach. Futbal je moje hobby a zároveň aj práca. Viem, že futbalová kariéra je krátka, a preto sa snažím podriadiť všetko tomu, aby som sa mal v živote dobre.“

Ste mladým hráčom, čo by ste chceli vo vašej kariére dosiahnuť? Aké máte futbalové sny?
„Chcel by som, aby sa mi tu v Plzni darilo herne aj strelecky.  Potom prestúpiť do väčšieho klubu niekde v západnej Európe. Samozrejme, veľmi rád by som sa dostal do seniorskej reprezentácie, ale to je hudba budúcnosti. Všetko však záleží len a len odo mňa.“

Predstavte si, že by ste neboli futbalistom. Čo by ste robili? Aké máte vzdelanie?
„Je ťažké predstaviť si to. No určite by som študoval na vysokej škole, a potom by som chcel robiť asi niečo v športovej oblasti, nakoľko mám k tomu blízko. Mám ukončené športové gymnázium, po ktorom som začal študovať na Fakulte zdravotníctva v Banskej Bystrici odbor fyzioterapia. Veľmi ma to bavilo, ale nedalo sa to stíhať popri futbale, tak som s tým musel skončiť.“

6 krátkych odpovedí na záver od Michala Ďuriša

Najobľúbenejší klub: Dukla Banská Bystrica, Arsenal Londýn
Môj futbalový vzor: nemám
Zápas, na ktorý nikdy nezabudnem: na prvý zápas v lige a reprezentácii, to boli také príjemné, no určite nezabudnem ani na ten s Nórskom
Gól, ktorý mi navždy ostane v pamäti: asi ten prvý ligový, ktorý som dal proti Petržalke
Moje záľuby: spanie, posedenie s kamarátmi
Najkrajší deň v mojom živote: ten ešte len príde (úsmev)