Kanoista Michal Martikán ešte ani raz vo svojej kariére neodchádzal z majstrovstiev sveta bez medaily v súťaži singlkanoistov.

Svoju zbierku cenných kovov rozšíril v nedeľu o striebro z Tacenu. Dvojnásobný olympijský víťaz má tak vynikajúcu individuálnu bilanciu z MS: 4 zlaté, 3 strieborné a 3 bronzové medaily. Cenný kov získal už na desiatom šampionáte v rade, k tomu treba ešte možno prirátať štyri medaily z olympijských hier v rokoch, keď sa MS nekonajú.

"Z desiatej medaily sa môžem tešiť, aj keď mi dnešná jazda nevyšla úplne podľa predstáv. Mrzí ma najmä horný úsek trate, ktorý som si predstavoval inak. Bol naozaj zlý, potom som sa už iba snažil doťahovať stratu. Na tejto pádlovacej trati je však už ťažké ju dobehnúť," povedal Martikán, ktorý si uvedomoval, že možnosť lepšieho umiestnenia stratil medzi treťou až šiestou bránkou.

Kanoisti mali medzi kvalifikáciou a bojmi o medaily tri dni voľno, počas ktorých sa nedostali na súťažnú vodu. V semifinále sa Martikán opäť trochu zoznamoval s perejami Sávy. "Nebyť toho jedného dotyku s bránkou, potom by bola moja semifinálová jazda pomerne dobrá, keďže som nešiel na doraz. V niektorých miestach bola lepšia ako finálová. Vo finále som vyšiel z protiprúdnej bránky trochu vysoko, chytilo ma to do valca a stratil som možnosť lepšieho umiestnenia. V Tacene je to stále rovnako, raz človeku niekde vyjde voda, inokedy nie," zhrnul Michal Martikán. Počas súťaží v C1 sa pravidelne diskutuje o tom, či trať vyhovuje skôr pravákom alebo ľavákom.

Vlani boli v Seu d´Urgell bránky rozmiestnené na pravákov, aj tentoraz im mala trať viac vyhovovať. "O tomto sa stále hovorí, sú rozdielne názory. V Tacene je jediným mínusom štart od fotobunky po prvú bránku, kde ide prúd výrazne sprava, čo je pre ľavákov veľmi zlé. Ak by to bolo inak, potom som mohol byť o sekundu rýchlejší. Dnes to v mojom prípade však nebolo iba o štarte, bola tam chyba medzi štvorkou a päťkou. Ak by bol férový štart a nepokazil som prejazd týmito bránkami, tak by som mohol vyhrať. Musím sa však cez všetko preniesť a tešiť sa aj zo striebra," doplnil Michal Martikán.

Keď si Lipták vybojoval na svetovom šampionáte striebro, vždy prehral s veľkým súperom Tonym Estanguetom. Stalo sa tak v Prahe 2006, v Seu d´Urgell 2009 i teraz v Tacene 2010. "Pre mňa ako športovca, ktorý chce získať čo najlepšie umiestnenie a dosiahnuť maximum, je vždy lepšie, ak je to naopak," poznamenal Martikán na margo poradia s Estanguetom.

V Tacene mal Martikán podľa správ zo slovenského tábora menšie zdravotné problémy s chrbtom. "Na dnešné preteky som bol pripravený," stručne okomentoval Martikán, pre ktorého sa skončila ďalšia sezóna. Už teraz však myslí na ďalšiu, ktorá bude predolympijská a bude sa v nej bojovať aj o miestenky do Londýna 2012.



SITA - od vyslaného redaktora Petra Pašutha
© WEBNOVINY