Najprv poďme na začiatok. V októbri 2007 dostala Brazília právo usporiadať MS vo futbale 2014, keď nemala protikandidáta. O dva roky neskôr dosiahla krajina ďalší diplomatický úspech, keď Rio de Janeiro získalo právo usporiadať OH 2016. Brazília dostala obe podujatia z dvoch hlavných dôvodov. Prvým bolo to, že FIFA a MOV chceli tieto podujatia do Južnej Ameriky, druhým zas fakt, že vlastne iba Brazília je finančne schopná tieto podujatia na kontinente usporiadať.

 

Prvotné nadšenie v krajine vystriedala realita. Obe športové podujatia sú najvýznamnejšie na svete, čiže sú vlastne aj najdrahšie. Ani nemá význam teraz počítať, koľko to bude celé stáť, pretože to sa odhadnúť v súčasnosti ani nedá. Iba jedno je isté, všetko je oproti návrhom predražené, s výstavbou sa mešká, čiže to znamená, že na dokončenie stavieb načas, budú potrebné ďalšie milióny navyše.

 

Aj ľudom v Brazílii sa žije ťažko, najmä spodnej triede, ktorá je vlastne tvorí ten zdravý základ športového nadšenia v krajine. Lenže v týchto dňoch žiadne nadšenie v krajine nie je. Masové protesty už prerástli rámec, kde by sa dali považovať za normálne. Protestuje sa hlavne v mestách, kde sa hrá Pohár konfederácií, a to hlavne v čase zápasov. Preto je taká veľká odozva na tieto udalosti z celého sveta.

 

Brazília sa zviditeľnila vo svetle, v akom to rozhodne nechcela. Ak toto je iba skúška, tak čo nás potom čaká o rok? Po týchto protestoch si veľa ľudí rozmyslí, či o rok navštívi Brazíliu. A to by znamenalo výraznú stratu očakávaných príjmov z turizmu. Tribúny krásnych štadiónov sú prevažne prázdne, čo musí zaujímať aj FIFA, ale tá strká hlavu do piesku. V Brazílii je ešte veľmi veľa problémov, ktoré treba vyriešiť, inak budúcoročný sviatok futbalu nebude tým, čo sme si predstavovali.