Arsenal Londýn je klubom, ktorý mnohým fanúšikom futbalu imponuje svojou stratégiou zameranou na výchovu mladých talentov a šetrenie s klubovými financiami. Po dlhých rokoch sa ale na severe Londýna rozhodli počas tohto prestupového obdobia „buchnúť po vačku“. Dostali predstavitelia Arsenalu rozum?

Arsenal je zaraďovaný medzi anglické veľkokluby už niekoľko desaťročí. V tom ostatnom sa však ako veľkoklub rozhodne nesprával. Klub postavil krásny nový štadión, pričom sa nedostal do závratnej zadĺženosti. To im svedčí ku cti. No smerom k pôsobeniu na ihrisku dlho nevykazovali aktivitu hodnú veľkoklubu. Je síce sympatické, že sa klub, ašpirujúci na najvyššie priečky, nepustil do prestupových pretekov so známymi hráčmi na prestupovom poli, no práve prestupová politika Arsenalu a jeho lodivoda Arséna Wengera, ostro kontrastovala s každoročne veľkohubými prehláseniami o útoku Arsenalu na trofeje. Gunners sa v priebehu uplynulých rokov až natoľko orientovali na angažovanie vekom tínedžerov, až im prischla nálepka tímu, ktorý len vychováva talenty pre tie „väčšie“ veľkokluby. Darmo Arséne Wenger soptil, keď mu jeden po druhom odchádzali hráči do niektorého z manchesterských klubov, či Chelsea. Klub svoje ambície nepotvrdzoval ani na ihrisku, ani za rokovacím stolom. A trofeje do vitrín Arsenalu nepribúdali. No tento rok to konečne vyzerá na zmenu.

Francúzsky trénerský mág Arséne Wenger má v súčasnosti kontrakt platný už len na jeden rok. Počas svojej bohatej kariéry dlho odolával vábeniu Realu Madrid, či talianskych klubov, no vo svetle obrovského záujmu PSG, ktorý chce z bývalého kouča Monaka spraviť najlepšie plateného trénera na svete a poskytnúť mu také privilégiá, ako ma v Arsenale, doplnené o takmer nevyčerpateľnú prestupovú peňaženku, dostali v Arsenale strach, že by sa Francúz predsa len mohol vrátiť domov. A tak sa rozhodli konečne poskytnúť balík, ktorý by mohol na Emirates stadium dotiahnuť veľké mená, nielen nádejných tínedžerov, ktorí síce kvalitou väčšinou nesklamú, no tituly nevyhrávajú. Na sever Londýna majú razom namierené také veličiny ako Higuaín, či Rooney, čiže hráči, ktorí sú na trofeje zvyknutí. Je to impulz, tak pre trénera Wengera, že klub predsa len chce napredovať, ako aj pre hráčov, ktorí po podobnom kroku volali roky. Arsenal dlho nepočúval. Nepočúval Henryho, Colea, Adebayora, nepočúval ani van Persieho. Po vypláchnutí uší sa však zdá, že v Arsenale sú pripravení počúvať.