Na Pohári konfederácií FIFA nič nové, Brazília zavŕšila víťazný hetrik, keď malé MS vyhrala aj na predchádzajúcich miniturnajoch v Nemecku a JAR. K tomu ešte musíme pripočítať víťazstvo na prvom ročníku turnaja v roku 1997, ale ten ešte vtedy nebol generálkou organizátorov nadchádzajúceho šampionátu, pretože sa konal v Saudskej Arábii. Preto najčerstvejšie víťazstvo Brazílie neprekvapuje, navyše, keď Selecao malo výhodu domáceho prostredia.

 

Na tento triumf sú v Brazílii už zvyknutí, preto by nemal vyvolávať veľkú eufóriu, ale v krajine päťnásobných majstrov sveta majú dôvod na radosť. Pretože po jednej dekáde tu zdá sa opäť majú reprezentačné mužstvo, ktoré môže niečo dokázať. Od posledného titulu MS v roku 2002 prešlo Amazonkou už veľa vody, že to snáď stačilo aj na naplnenie všetkých oceánov. Brazília síce mala za ten čas dobré výbery, ale iba na papieri, pretože v skutočnosti hviezdni hráči v kanárikových farbách za svetovou konkurenciou strácali, a to hlavne v tímovosti.

 

Teraz sa na lavičku vrátil Luiz Felipe Scolari, ktorý bol strojcom titulu z roku 2002, a ten hneď ukázal, že vie ako sa tvorí tím šampiónov. Ale ani jeho nemôže víťazstvo na malých MS uspať, pretože na tých veľkých a skutočných, to bude oveľa ťažšie. Tam už zrejme nebude najslabšie Španielsko za ostatné roky, ani ukláňajúce sa Japonsko, bez formy hrajúce Mexiko, či na pol plynu pôsobiace Taliansko, tam už bude svetová konkurencia pripravená.

 

Tohtoročný Pohár konfederácií ukázal, že kto chce uspieť o rok, tak ten nemôže byť vyhorený z celej sezóny. Preto budú vo veľkej nevýhode tí, ktorých hráči sa budú v kluboch „blázniť“ do posledného možného okamihu nasledujúcej sezóny. Veď ktorí hráči víťaznej Brazílie boli najlepší? Neymar, Paulinho a Fred! A čo majú spoločné? Hrávali v brazílskej lige, ktorá je na začiatku a nie na konci. Lenže aj oni sa sťahujú do Európy, čo môže byť problém.

 

Ďalším, ale menšín, je ten, že víťaz Pohára konfederácií, sa nikdy následne nestal ani majstrom sveta. A zisk šiestej hviezdičky na brazílske dresy, je absolútne jasná úloha, ktorá sa berie priam ako povinnosť. Lenže tak sa to bralo aj v roku 1950, keď bola domáca Brazília ešte jasnejší favorit, lenže titul jej vyfúkol Uruguaj a z tejto traumy sa najfutbalovejšia krajina sveta nedostala úplne doteraz.

 

Preto je víťazstvo na Pohári konfederácií pre Brazíliu dobrým znamením, že už nemajú mužstvo, ktoré je na smiech, ale zároveň to môže byť aj presne naopak.