Futbalista, ktorý je označovaný za jedného z najtalentovanejších mladých útočníkov. Hráčsku kariéru začal v Banskej Bystrici, pokračoval v Bratislave a na konci augusta sa rozhodol odísť do zahraničia. Svoj talent bude rozvíjať v drese 12- násobného chorvátskeho majstra. Prinášame rozhovor s Jakubom Sylvestrom.

Nový začiatok v Chorvátsku

Doteraz pôsobil rodák z Banskej Bystrice len v slovenskej lige. Po neúspešnom zápase Slovana Bratislava v Stuttgarte prišla z klubu informácia o jeho odchode. 21-ročný futbalista sa na päť rokov upísal chorvátskemu veľkoklubu.

Len nedávno ste sa stali hráčom Dinamo Záhreb. Ste s novým klubom spokojný?
„Ešte je veľmi skoro hodnotiť to, som tu len pár dní. Ale som veľmi šťastný, že môžem byť súčasťou tohto klubu. Dúfam, že budem v Diname maximálne spokojný a klub bude zasa spokojný so mnou.“

Ako sa Vám zatiaľ pozdáva práca trénera a hráčsky kolektív?
„Prvé dojmy sú kladné, hráči sú veľmi kvalitní a počas tréningu sa pracuje na 100%. Úroveň je vysoká, kouč má tiež svoju kvalitu, predsa len, trénoval Pobrežie Slonoviny a pôsobil aj vo Francúzsku. So spoluhráčmi sa postupne zoznamujem, veľmi priateľskí sú hráči z reprezentácie Chorvátska do 21 rokov, proti ktorým som nastupoval v kvalifikácii.“

Prestúpili ste do zahraničia. Cítili ste, že na to nastal ten správny čas?
„Áno, predsa len, v Slovane som pôsobil päť rokov a myslím, že je správny čas skúsiť zahraničie. Beriem to ako krok vpred, pretože sa chcem posúvať ďalej a ďalej, zlepšovať sa a hrať za veľké kluby. Toto je ďalší krok v mojej kariére. Dúfam, že tu získam prax a nadobudnem kvalitu, aby som sa uplatnil vo väčšom klube ako je Dinamo Záhreb.“

Reprezentačné štarty

Jakub Sylvestr má okrem klubových štartov na konte aj tie reprezentačné. Patril k ťahúňom “Kitkovej“ 21-tky a jedným z najnebezpečnejších hráčov pre súperovho brankára. Začiatkom septembra si na svoje konto pripísal aj veľmi cenný debut v A- tíme Slovenska.

Boli ste hráčom reprezentácie do 21 rokov. Čo to pre Vás znamenalo?
„V reprezentácii hrávam od 15 rokov a vždy to bola pre mňa veľká česť hrávať za Slovensko. No zároveň aj zodpovednosť a radosť z toho, že môžem nosiť na hrudi národný znak.“

Kvalifikácia na ME 2011 nevyšla. Aké sú pocity a ako by ste zhodnotili jej samotný priebeh?
„V tejto chvíli stále prevládajú negatívne pocity. Boli sme blízko postupu, bohužiaľ, nepodarilo sa to a sme veľmi smutní. Každého z nás to mrzí a určite nás ešte dlho bude mátať výsledok posledného zápasu s Nórskom. Ale na druhej strane úspechom je aj to, že sme dokázali bojovať o postupové miesto až do posledného zápasu. V tíme sa vytvorila dobrá partia, mali sme okolo seba vynikajúcich ľudí, od lekárov až po trénerov. Kouč nám vštepil filozofiu, aká nám sedela, vhodne poskladal mužstvo a najdôležitejšie je, že sme boli výborná partia.“

Čo zlyhalo v poslednom zápase s Nórskom?
„Ťažko povedať. Nemali sme skúsenosti zo zápasov s takou zodpovednosťou, ale to nie je výhovorka. Myslím si, že sme ten zápas nezvládli v hlavách, lebo nie je možné, aby sme zabudli hrať futbal zo dňa na deň. Dúfam, že nám táto skúsenosť pomôže do budúcnosti a poučíme sa z nej.“

Aké sú pocity z debutu v A- tíme?
„Veľmi dobré, tešil som sa tomu. Nečakal som to a bol som prekvapený, keď ma tréner Weiss povolal. Viem, že sa o tom písalo, ale posledné slovo mal kouč a ten mi to oznámil až v deň zápasu. Som rád a vďačný za to, že som mohol nastúpiť na pár minút. Nemôžem sa teraz uspokojiť, musím na sebe tvrdo pracovať, aby mal tréner dôvod opäť ma povolať aj na ďalšie zápasy. A to potrebujem dokázať v novom klube.“

Začiatky a úspechy

Kariéra každého futbalistu začína v rôznom veku, pri inej príležitosti. V mysli hráčom utkvie prvý dotyk s loptou, prvý zápas a aj najväčší dosiahnutý úspech. Ani Jakub Sylvestr na tieto momenty nezabudol.

Aké boli vaše začiatky s futbalom?
„Začínal som v Jupie Podlavice v Banskej Bystrici, kde ma rodičia prihlásili keď som mal 8 rokov. Mama musela trochu vyvinúť tlak na ocina, aby ma tam prihlásil, pretože videla, že mi kopanie do lopty celkom ide. Bol som tam až do 15 rokov, kedy som odišiel na ročné hosťovanie do Dukly Banská Bystrica. Odtiaľ som prestúpil do Slovana, kde ma vtedajší tréner Jankech vytiahol do Á-čka, kde som pôsobil až doteraz.“

Spomeňte si na svoj prvý zápas v Corgoň lige...
„Nastúpil som proti Nitre, spomínam si hneď na prvý dotyk s loptou. Dostal som dlhú loptu, obranca ma križoval a ja som vystrelil. Strela bola dobrá, ale dal som do nej veľa sily a bránku som minul. V tom zápase som však vyhral jeden osobný súboj, z ktorého bol center a po ňom padol gól. Čiže mal som takú mini asistenciu. (úsmev)“

Čo považujete za svoj doteraz najväčší úspech?
„Na klubovej úrovni určite zisk Slovenského pohára. Ďalej pôsobenie v slovenských mládežníckych reprezentáciách od 15 do 21 rokov a aj päť minút odohratých za A- tím. Ale taktiež prestup do zahraničia na základe svojich doterajších výkonov.“

Futbal, futbal a futbal

Niektorí z nás si nevedia prestaviť život bez lásky, rodiny, zdravia, priateľov...Nová posila Dinama Záhreb si však nedokáže predstaviť život bez niečoho iného.

Aké miesto má vo vašom živote futbal?
„Má pre mňa nezastupiteľné miesto. Je to môj život, moja láska, moje hobby. Bez futbalu si neviem predstaviť svoj život. Venujem sa mu od 8 rokov, čiže už som si zvykol na život s futbalom a o inom ani neuvažujem.“

Čo by ste chceli dosiahnuť vo futbalovej kariére?
„Chcem sa neustále zlepšovať, hrať v čo najväčšom klube a vyhrávať trofeje. Futbal a aj celkovo šport je o víťazstvách, tak chcem, aby ich bolo čo najviac.“

Ak by ste nehrali futbal, čo by ste robili?
„To je ťažko povedať. Od 8 rokov si idem za svojim snom a cieľom, ktorým je život futbalistu. Podriadil som tomu celý svoj život, vždy som chcel hrať futbal a nikdy som nerozmýšľal, čo iné by som robil.“