V nedeľu sme v Žiline neboli ďaleko od toho, aby sa minimálne vyrovnal gólový rekord celej súťaže, čo sa týka počtu strelených gólov v zápase. Ten má hodnotu desiatich gólov, pričom túto hranicu dosiahli v minulosti tri zápasy. Ale kto prišiel na tento zápas, tak sa mu určite ani „iba“ osem gólov nemálilo.

 

Keď sme už pri tých divákoch, tak ohlásených 1736 je rozhodne slabé číslo. Po pohárovej odvete s Rijekou sa tak za tri dni stratilo presne 4583, ktorí sú momentálne nezvestní. Verme, že sa rýchlo nájdu, pretože najbližšie Žilina hostí Slovan a belasí by si rýchlo spravili pod Dubňom domáce prostredie, ale nejaká oponentúra z domácej strany by rozhodne urobila tento chystaný šláger ešte zaujímavejším.

 

Ale domáci tréner Adrián Guľa poďakoval aj tým, ktorý prišli na zápas s Nitrou. Niektorí síce asi museli vyhľadať kardiologickú pomoc, no to je znak napínavého futbalu. Väčšina z nich mala síce ťažké srdce z brankára Patrika Le Gianga, no my sa ho zastaneme, pretože spoluhráči mu prácu neuľahčili a žiaden gól určite nepadol iba jeho vinou ako to niektorí futbaloví analfabeti prezentovali.

 

Strelci na oboch stranách mali proste svoj deň a keď si rozoberieme jednotlivé góly v zápase, tak väčšina z nich má prívlastok nechytateľný. Asi iba jeden či dva by sa dali chytiť, aj to iba za predpokladu všetkých priaznivých okolností.

 

Takto padali góly a diváci sa bavili futbalom, čo je podstata tejto hry. Hoci obaja tréneri spokojní neboli a hosťujúci Ladislav Šimčo to dal tesne pred koncom zápasu jasne najavo, keď zúrivo odhodil na zem svoju akreditačnú kartu, no emócie k futbalu patria. Veď stratiť dva „vyhraté“ zápasy po sebe v závere, by dalo zabrať každému. Preto slovo koncentrácia nebude padať iba na tlačovej konferencií.

 

Obe mužstvá čaká tvrdá práca, pretože je rozhodne čo v nich zlepšovať. Ale možné je aj to, že keby boli obe dokonalé, tak sa tento zápas skončí bezgólovou remízou, čo by rozhodne divákov tak nebavilo. Radšej vidieť takúto gólovú prestrelku, ako dokonale taktickú nudu.