Keď sa v lete pred dvomi rokmi Miroslav Karhan vrátil do Trnavy, tak to vyvolalo veľké ohlasy. Jedna z hrajúcich legiend nášho futbalu ešte na záver kariéry prišla ukázať svoje umenie a potešiť domácich fanúšikov. Bol to práve Karhan, kto bol tým elementom, vďaka ktorému sa aspoň na chvíľu upokojili rozbúrené trnavské vody a začal sa hrať v tomto meste skutočne futbal. Trnava po takmer 40 rokoch siahala nečakane po titule, no ani Karhanov návrat jej k tomu nepomohol, no vtedy to miestnym nevadilo, naopak, oslavovalo sa. A tiež sa začali spriadať plány, že o rok, na presne 40.výročie sa to podarí, veď máme Karhana.

 

Ten dostal zaslúžene ocenenie pre najlepšieho hráča sezóny a Trnava išla do novej sezóny s obrovským sebavedomím. Lenže to nebolo podložené kvalitou, keďže v Trnave si neuvedomili, že jej káder už išiel na hranici svojich možností a viac sa nedalo. K tomu niektorým napršalo do nosa a Trnava sa ani nenazdala a z boja o titul bol razom boj o záchranu. Preto si značná časť ľudí v Trnave chcela ventilovať svoju nespokojnosť a namierila si to na najväčšiu osobnosť mužstva.

 

V Trnave veľmi rýchlo zabudli, komu môžu vďačiť za predchádzajúcu sezónu. Karhan si vypočul svoje, čo ťažko znášal, pretože má takú povahu. Darmo sa snažil ako vedel, za neschopného hlupáka bol považovaný stále. Túto jar to vyvrcholilo až tak, že dokonca vypadol z trnavskej zostavy, no ako sa logicky ukázalo, tak iba v ňom to nebolo. Treba totiž tiež uznať, že jeho výkony za veľa nestáli. Lenže futbalista tak rýchlo nezabudne hrať futbal, čiže skôr išlo o psychickú stránku.

 

Trnava sa s odretými ušami zachránila a pred novou sezónou začalo veľké upratovanie v kádri. Karhana síce nikto nevyhodil, ale čo si mal asi myslieť o tom, že práve na jeho post prišlo najviac posíl? Medzi riadkami mu tak jasne naznačili aká bude jeho pozícia. Na začiatku sezóny nemohol hrať pre trest, keďže v existenčnom zápase v Prešove na konci minulej sezóny sa obetoval a hasil nebezpečenstvo aj za cenu červenej karty. Nastúpiť mohol až v Myjave, kde „malý“ Spartak ukázal výsledkom 6:2, že v skutočnosti je momentálne ten väčší, čo v Trnave nemôžu rozchodiť.

 

Karhan si opäť musel vytrpieť svoje a zašlo to až tak ďaleko, že tréner Jarábek ho radšej na domáci zápas nepostavil, čo zdôvodnil tým, aby nemusel Karhan počúvať urážky z vlastných tribún od akože „fanúšikov.“ Len či si títo ľudia zaslúžia taký honosný názov...? Následne ho v Ružomberku postavil aspoň na polhodinu, no Trnava presilovku nezvládla, opäť dostala po nose a opäť si musel svoje vypočuť Karhan. Ten to už ale nevydržal a nečakane ukončil svoju kariéru, hoci by si zahral ešte rád, ale už nie v takomto neprajnom prostredí.

 

Takýto odchod si Miroslav Karhan nezaslúžil! Lenže to je opäť ukážka toho, že legendy si vážiť nevieme. Namiesto toho, aby mu pri rozlúčke celý štadión skandoval, tak odišiel zadnými dverami, spoza ktorých musel počuť, že konečne.