Vstupom bohatých mecenášov do svetového futbalu sa narušila dovtedajšia štruktúra finančnej stability klubov. Pumpovanie peňazí miliardárov do svojich klubov zvyšovala ceny hráčov a navyše roztočila prestupový kolotoč, vďaka ktorému sa mnoho menej finančne stabilných klubov dostalo do obrovských dlhov. Na záchranu mal prísť program UEFA Financial Fair Play, ktorý prikazoval míňať klubom len toľko peňazí, koľko majú príjmov za aktivity týkajúce sa klubu.

Hoci je toto pravidlo v platnosti už od septembra 2009, nezdá sa, že by po 4 rokoch fungovalo tak, ako sa predpokladalo. Jeden z hlavných podporovateľov FFP, Arsene Wenger, ukazuje na príklade snahy Realu Madrid o rekordný prestup Garetha Balea, že FFP je v skutočnosti výsmechom.
Ak by sme aj opomenuli prípad Balea, keďže Real Madrid má príjmy z reklám a iných marketingových aktivít skutočne vysoké, musí nás zaraziť prípad spred roka, či dvoch týkajúci sa PSG alebo najnovšie, AS Monaco, ktoré v druhej francúzskej lige rozhodne nemohlo zarobiť toľko, aby predviedlo také prestupové leto, aké predvádza. Napriek tomu UEFA si stojí za svojim. FFP funguje a pomáha všetkým klubom.

Naozaj? Neuveriteľné zvyšovanie prestupových cien naďalej pokračuje. To je fakt, ktorý nás čoraz viac a viac znepokojuje.Väčšie negatívum leží však ešte niekde inde. Veľký klub, ako Real Madrid, či Barcelona v španielskej lige zhltne takmer celú porciu vydelenú na futbalové prenosy, či ďalšie marketingové aktivity. To týmto klubom vytvára väčší manévrovací priestor na nákupy kvalitných hviezd. Menšie kluby majú menej peňazí z reklamy, menej peňazí na hráčov, jej výkony slabnú, čím menej púta pozornosť sponzorov. Kolotoč sa točí a priepasť sa naďalej zväčšuje.

Arabskými šejkami vlastnené kluby si zase nájdu kľučku v tom, že uzatvoria megalomanské sponzorské zmluvy, ako tomu bolo v prípade 400-miliónového sponzorského Etihadu pre Manchester City. „Čistou náhodou“ je Etihad blízky rodine vlastníka Citizens.

FFP tak absolútne nezlepšila možnosti pre malé kluby. Ba naopak. Nemôžeme povedať, že UEFA týmto programom nechcela zlepšiť situáciu. To by sme funkcionárom príliš krivdili. Každopádne, výsledkom je, že zásahom UEFA sú kluby, ktoré pútajú veľkú sponzorskú pozornosť, ešte silnejšími, ešte bohatšími, ešte dominantnejšími a menšie kluby lížu labu. FFP vyzerá pekne na papieri, no v skutočnosti je to bezcenný program, zapadajúci do profilu súčasného futbalu ako molocha požierajúceho tých najslabších. Nie je načase zvažovať pre európske súťaže finančný strop ako v prípade zámorských NHL, či NBA?