Takmer na deň presne pred mesiacom som napísal komentár, v ktorom som zdôrazňoval, že Slovan sa potrebuje posilniť, inak bude mať v novej sezóne veľký problém. Do obrany síce odvtedy prišiel Zdeněk Kutlák, ktorého Čada trénoval v Ambri-Piotta, ale útoku sa posilnenie vôbec netýkalo, pritom je to najslabšia zložka mužstva. Moje slová sa, bohužiaľ, iba potvrdili, čo ale nebolo umenie vidieť, skôr nevidieť.

 

Viem, že manažment Slovana je obmedzený na pomery KHL nízkym rozpočtom, ale aj tak si mal na prestupovom trhu počínať oveľa lepšie. Náhrada za Miroslava Šatana neprišla, čo sa naplno ukazuje pri niektorých nedostatkoch belasých.

 

Mužstvo chýba osobnosť, ktorá by zvýraznila aj nevýrazných hráčov. Presilové hry? Tak to je katastrofa sama o sebe. Už som videl v tejto sezóne niekoľko presiloviek Slovana, hlavne tie 5 na 3, a musím povedať, že ľutujem takto stratený čas. Pritom práve v takýchto situáciách sa ukazuje kumšt hráčov. A korenie v podobe gólov? Nebyť záveru zápasu v Záhrebe, tak niet ani o čom hovoriť.

 

Tréner Rostislav Čada chcel z prvej štvorice zápasov aspoň šesť bodov, má dva, čiže iba tretinu. A takto počítal aj v minulej sezóne, lenže vtedy mu počty jeho zverenci prakticky stále plnili. Takýmto štýlom zbieral Slovan bod po bode, čo v konečnom účtovaní znamenalo jeho zaslúžený postup do play-off, hoci to bolo tesné.

Dva body síce nie sú katastrofou, ale keď si uvedomíme, že prišli iba na pôde nováčika, tak niet čo sláviť. Pretože prehry neprišli na klziskách nejakých špičkových mužstiev, ale všetky boli s klubmi, ktoré minulý rok play-off nehrali, a to dáva určitý obraz o súčasnom Slovane. Kým pred rokom boli belasí prakticky stále na postupovom mieste do vyraďovacej časti, tak túto začínajú na konci tabuľky. Najbližšie štyri domáce zápasy môžu belasých vrátiť do hry, ale iba pri zisku 8-9 bodov. Ak sa tak nestane, tak belasým vlak menom play-off ujde ďaleko, a pochybujem, že súčasný káder má na to, aby ho dobehol.