Je veľmi málo športových odvetví, v ktorých sa slovenské kolektívne športy pravidelne zúčastňujú na vrcholných podujatiach. A zvlášť v tých, ktoré majú aj nejakú silnú medzinárodná konkurencia, a nezúčastňujeme sa ich iba preto, že nemá kto iný na nich hrať. Slovenský mužský volejbal je v tomto smere výnimkou, pretože ten chodieva pravidelne na ME, hoci na MS, OH a Svetovú ligu sa ešte nedostal.

 

V ére samostatnosti sme sa zúčastnili siedmich kontinentálnych šampionátov z desiatich. Na historické piate miesto sme teraz nedosiahli, ale slovenskí volejbalisti si počínali viac ako statočne. V základnej skupine síce nestačili na pre nás zakliatych Francúzov a domácich Poliakov, ale vstanie z popola proti Turecku nám všetko vynahradilo. Postupom zo skupiny sa splnil cieľ, s ktorým naši do Poľska išli.

 

Mohlo sa dosiahnuť viac? Áno, mohlo, ale to by sa musel stať športový zázrak. Rusko má najlepší volejbalový tím na svete. Nedávno táto istá zostava vyhrala Svetovú ligu, čo je podujatie, ktoré najlepšie vie ukázať silu jednotlivých reprezentácií. Že je aj úradujúcim olympijským víťazom, hádam netreba dodávať. Proti takto silnému tímu nehral roky žiaden náš reprezentačný tím v hocakom športe.

 

Na týchto naši, proste, nemali. Ale tiež ukázali, že môžeme do budúcnosti rátať so silnou generáciou hráčov: Chrtiansky, Bencz, Paták, či Michalovič, ktorý na týchto ME nehral. Približne pred desiatimi rokmi sa vytvorila vtedy podobná vlna, ktorá nás ťahala jednu dekádu, ale tieto ME jej nevyšli. Rozhodne, to nie je dôvod ich hádzať do starého železa, ale generačná obmena musí pokračovať, inak by náš volejbal zaspal na vavrínoch. A ktorý šport by nás potom takto často reprezentoval na vrcholných podujatiach?