„Sme z malého mesta v malej krajine, ale máme veľké srdce.“ To boli slová kouča Artmedie Petržalka, úradujúceho slovenského majstra z roku 2004-2005 po tom, čo sa jeho tímu podaril zázrak. Veru, veľké srdce hnalo partiu neveľkých hviezd pri ich spanilej jazde najprestížnejšou futbalovou súťažou sveta. Už vtedy, päť rokov pred najväčším úspechom slovenskej futbalovej reprezentácie v podobe postupu do osemfinále MS, položil novátorský kouč Vlado Weiss st. základy toho, z čoho celých 5 rokov slovenský futbal čerpal. Stačí hrať s veľkým srdcom a ostatné príde samo.

Aura neskoršieho lodivoda slovenskej reprezentácie sa nerodila ľahko. Tvrdá práca a ľudský prístup však z Weissovej Artmedie urobili klub, ktorému v Európe fandili takmer všetci na Slovensku, bez ohľadu na tie dve písmenka na poznávacej značke auta. Petržalka jednoducho chcela a vtedy sa aj fanúšik pridá.

Neuveriteľná cesta klubu z „druhej strany Dunaja“ sa naštartovala ešte v lete začiatku sezóny 2005-2006. Iste si to pamätáte. Ďuri Halenár pravdepodobne ráno z postele vykročil pravou nohou a (nad)životným výkonom spravil zo slávneho Celticu partiu usmrkancov. Postupu nezabránila ani takmer rovnako vysoká výhra Celticu v odvete na vlastnom ihrisku. Vyfľusané duše, roztrhnuté dresy, modriny, škrabance, na konte „štvorka“, no úsmev na perách. Artmedia vyradila katolícky klub z Glasgowu. Veľké srdce. To prešlo resuscitáciou v dvojzápase proti Partizanu Belehrad, no najviac bilo veľkému mužovi v bráne Petržalky, veď práve Juraj Čobej svojimi zákrokmi zabezpečil slovenskému majstrovi účasť v skupinovej fáze Ligy majstrov.

Po koľkýchže rokoch! Takmer desaťročie prešlo odvtedy, čo Košičania prenikli ako prvý slovenský klub medzi európsku smotánku. Šesť zápasov – šesť faciek a ďalšie roky čakania. Nečudo, že slovenský fanúšik neveľmi počítal s nejakým úspechom nášho klubu na najvyššej úrovni. Petržalka však bola iná. Niečo nám nahováralo, že by to snáď mohlo vyjsť.

Žreb nebol práve zhovievavý, no kto by sa sťažoval, že na Slovensku uvidíme slávny Inter , nie, nie ten žltočierny od Kuchajdy, ale ten slávny z Milána, že sa do Bratislavy pozrie aj druhý glasgowský klub Rangers, či FC Porto, ktoré rok aj nejaké drobné predtým vyhralo Ligu majstrov. Tehelné pole praskalo (nakoniec aj prasklo) vo švíkoch, zažilo posledný záchvev slávy. No ani obecenstvo na bratislavskom štadióne nezabránilo úvodnej prehre s Interom. Nebolo sa za čo hanbiť. Prehra 0:1 s nabitým kádrom Nerazurri rozhodne nepoškvrnila povesť slovenského futbalu, ba naopak. A to ešte len malo prísť to najlepšie.


Estádio do Dragao, 35 000 ľudí, slávny klub z Porta a 9 Slovákov, doplnených o 2 susedov z Česka. Matematika bola jasná. Nejaká Petržalka nemá šancu. Asi aj mená na súpiske Porta, asi aj úvodná eufória portugalského klubu, ktorý oslavoval 112. výročie založenia, spôsobili, že sa Petržalke v úvode roztriasli kolená. Veď slávne číslo 99 Vitora Baíu samo o sebe  budilo rešpekt, a to za Porto hrali Quaresma, Lucho González, Benni McCarthy, či vychádzajúca hviezda Diego. Úvodné dve facky uštedrili Artmedii Lucho a Diego. Budíček! Obidve červené líca však prebrali stredoeurópskeho tigra s veľkým srdcom a v Portugalsku sa nestačili čudovať. Prvý odvážny výpad krajného obrancu – Peter Petráš znižuje na 2:1. Hneď sa do šatní išlo veselšie, veď tomu Portu sa gól streliť predsa len dá!

Aj v Porte sme mohli vidieť chvíľkový záblesk geniality Juraja Halenára, to keď sa pri protiútoku Artmedie prezentoval neuveriteľným pasom na Jána Kozáka. Jano, hoci „vyučený“ nahrávač, rutinérsky položil na zadok slávneho Baíu a vyrovnal. Porto bolo v šoku. Ten sa ešte zväčšíl po tom, čo Balász Borbély v 74. minúte prekvapil všetkých, vrátane seba, gólom na 2:3.

Famózne! Prekvapivé! Zaslúžené! Artmedia vyhrala na pôde FC Porta! Nielen naše médiá nešetrili chválou na zverencov Vladimíra Weissa. Sen o Lige majstrov pokračoval. Remíza v Ibrox Parku, domáca remíza s Glasgowom v pomere 2:2,prehra na San Sire, kde Artmediu zostrelil hetrikom Adriano a pridal sa Figo. Do posledného zápasu vstupoval náš majster z tretieho miesta, no prípadná výhra proti Portu mohla spôsobiť ešte väčší šok v podobe postupu medzi 16 najlepších. Nestalo sa. Hľadať príčiny je zbytočné. Počasie, ihrisko, rozhodca, každý by niečo našiel. Podstatné bolo, že Artmedia ďalej nepostúpila, Pohár UEFA bol len cenou útechy.

Nádherné spomienky na nádherný zápas sú však všetkým, čo po deviatich rokoch ostalo. A to doslova. Prakticky hneď po skončení skupinovej časti Ligy majstrov sa všetko v Petržalke rozpadlo ako domček z kariet. Hráčske odchody, trénerské odchody, odchody majiteľa a sponzorov. Artmedia prišla ako víchor, no bohužiaľ odišla rýchlejšie ako tornádo. Nielenže spustol petržalský štadión, ale aj ono Tehelné pole, kde Petržalčania odohrali 3 domáce zápasy. A tak zatiaľ, čo FC Porto pokračuje vo svojom európskom príbehu, vyhráva jeden portugalský titul za druhým a zarába na umnej prestupovej politike, Artmedia už nie je Artmediou, ale FC Petržalkou 1898, ktorá sa potáca v tretej najvyššej slovenskej súťaži.

Pred deviatimi rokmi nám petržalský tím ponúkol jednu z najkrajších futbalových rozprávok v samostatnej slovenskej ére. Škoda len, že príbeh bol krátky a typicky slovenský. Princ sa kráľom nestal, kráľovstvo spustlo a klub nežije šťastne až kým nepomrie.Napriek tomu nám výhra Artmedie z Porta ostane v pamäti ešte poriadne dlho.

Zostavy:
FC Porto: Vitor Baía – Ricardo Costa, Bruno Alves, José Bosingwa, Cesar Peixoto – Ricardo Quaresma, Lucho Gonzalez, Diego, Ibson – Benni McCarthy, Jorginho

Artmedia: Juraj Čobej – Peter Petráš, Ondrej Debnár,  Peter Burák, Ján Ďurica – Branislav Fodrek, Balázs Borbély, Ján Kozák, Aleš Urbánek, Blažej Vaščák – Lukáš Hartig
Striedali: Pavol Staňo, Juraj Halenár, Branislav Obžera