Tomáš Belic (Dunajská Streda) – Žilina síce tlačila, ale gól by určite nedala, ani keby sa hralo do momentu, čo čítate tieto riadky. Belic síce nemusel vytiahnuť veľa skvelých zákrokov, ale počas celého zápasu bol koncentrovaný, preto neurobil ani náznak chybičky. A keď na konci chytil aj najväčšiu šancu zápasu Akakpovi, tak bolo jasné, že gól už nepadne.

 

 

Nicolas Gorosito (Slovan) – Senica bola hlavne v prvom polčase lepšia, mala výhodu množstva štandardných situácií, ale ani z jednej poriadne neohrozila bránu, pretože prehrala snáď všetky osobné súboje pred hosťujúcou bránou. Gorosito v tomto smere nad domácimi kraľoval, keď bývalým spoluhráčom nedal nič zadarmo.

 

Martin Matúš (Dunajská Streda) – Nie je to prvýkrát, čo hral Matúš proti svojmu rodnému klubu veľmi dobre. Ešte vo farbách Banskej Bystrice raz zostrelil Žilinu dvomi gólmi, ale teraz tohto pôvodom útočníka využil DAC na stopérskom poste, na ktorom vyhral veľkú väčšinu osobných súbojov a zblokoval aj niekoľko nebezpečných striel.

 

Peter Šulek (Myjava) – V zápase s Nitrou bol nasadený na pozíciu ľavého obrancu a svoju úlohu si do bodky splnil. Nebezpečného Clébera dokázal ubrániť a pridal aj niečo smerom dopredu. Najvyššie sa dostal pred tretím gólom, keď spätnou prihrávkou našiel Častulína, ktorý už nemohol nedať.

 

 

Peter Orávik (Zlaté Moravce) – Mal najvýraznejší podiel na výsledku z Ružomberka, pretože sa prakticky postaral o všetky tri góly hostí. Pred prvým našiel úplne voľného Obročníka, to si obaja zopakovali aj pred druhým gólom, ale loptu dorazil nakoniec do siete Babic a tretí dal sám po skvelej akcií.

 

Michal Obročník (Zlaté Moravce) – Ružomberok bol pred zápasom jasným favoritom, čo naznačovalo nielen postavenie v tabuľke, ale aj bilancia vzájomných zápasov. Lenže hostia postavili predpoklady na hlavu, eliminovali najväčšie zbrane domácich a dali góly. Na oboch týchto zložkách mal výrazný podiel práve Obročník.

 

Martin Bukata (Košice) – Nový tréner Látal ho implantoval do základnej zostavy Košíc, čo malo na hru východniarov pozitívny vplyv. Často sa snažil niečo vymyslieť, pokúšal sa o streľbu a hlavne skvelou kolmou prihrávkou vymyslel víťazný gól. Ešte má čo zlepšovať, ale opäť potvrdil, že sa stáva pre Košice dôležitý.

 

Marko Milinkovič (Slovan) – Slovan si poistil jeho služby o ďalší rok, ale ak bude predvádzať takéto výkony aj naďalej, tak možno už v zime odíde, pričom sa hovorí napríklad o Udinese. Šláger kola v Senici vybavil svojou futbalovosťou, keď si najprv vychutnal Šullu a nezabudol ani na precíznu gólovú asistenciu.

 

 

Ján Novák (Košice) – Košice ho opätovne získali v hodine dvanástej a hneď v prvom zápase potvrdil, že mu to ide zrejme iba v tomto klube. Nebol to síce z jeho strany úchvatný výkon, ale splnil to čo mal, bol gólový a nebezpečný. Práve tieto vlastnosti má mať dobrý útočník a Novák ním je, čo potvrdil gólom a asistenciou.

 

Pavel Fořt (Slovan) – Ak nerátame Vitteka, tak Fořt je zrejme najlepšou posilou belasých za niekoľko rokov. Na nič sa nehrá, proste hrá futbal a robí presne to čo má. Odviedol skvelú prácu pred prvým gólom, druhý dal sám, čím potvrdil prvé miesto v tabuľke kanonierov. K tomu aj skvele vypomáhal pri defenzívnych štandardných situáciách.

 

Tomáš Malec (Trenčín) – Malec dal zabudnúť na Adiho, pretože pravidelne dáva góly a predstihol ho aj v tabuľke strelcov. Jeden dal aj Trnave, ako inak, hlavou, čo je pri výške 199 cm logicky jeho najväčšia zbraň. Ale to z jeho strany nebolo všetko, pretože práve po faule naňho mal Trenčín výhodu pokutového kopu.