Zápas Premier League medzi Blackpoolom a Manchestrom City (2:3) znova otvoril tému rozhodcov a kamier na futbalových zápasoch. Hneď na úvod je potrebné položiť si otázku, akú odpoveď dostali fanúšikovia, ale aj mnoho futbalových profesionálov a manažérov na svoju poslednú výzvu, aby sa systém kamerových rozhodcov na štadióny zaviedol?

Jedna či dve tlačovky FIFA a UEFA, kde na najskôr sľúbilo riešenie tohto problému, potom ďalšia, kde sa rozhodlo (áno asi samo, pretože nikto nevie, kto vlastne o tom rozhodol), že tento systém nie je potrebný, pretože by to nejakým (áno nejakým, pretože nikto neviem akým) spôsobom uškodilo futbalu ako tradičnému športu. Bodka.

A pochopenie pravdepodobne nenájde ani Ian Holloway, manažér Blackpoolu, ktorý po zápase, kde jeho tím inkasoval dva neregulérne góly, otvorene kritizoval túto futbalovú politiku. Nekritizoval však samotných arbitrov na trávniku, ktorí pískali len to, čo (ne)videli, skôr svoju pozornosť obrátil na to, ako by to všetko mohlo dopadnúť v prípade, že by pred obrazovkou sedel ďalší rozhodca, ktorý by svojich kolegov na ihrisku usmerňoval. A povedzme si to na rovinu, vôbec nejde o zložité technické riešenie. Veď aj my, fanúšikovia pred televíznymi prijímačmi, vidíme už po pár sekundách, že dané rozhodnutie bolo, či nebolo správne. To isté vidí aj tréner na svojej obrazovke, ale aj ďalší zo zodpovedných za ten ktorý futbalový zápas od organizátorov až po štvrtého rozhodcu. Všetko, čo by sme tak potrebovali je, aby jeden z nich povedal cez mikrofón rozhodcovi, že to a to rozhodnutie je nesprávne a mal by ho ihneď zmeniť, resp. je správne a hotovo. V dnešnej dobe má každý arbiter v uchu malé slúchadlo, ktoré by sa práve v takýchto situáciach dalo využiť. Preto je nápad s ďalšími dvoma rozhodcami, ktorí sa jednak môžu zmýliť rovnako ako ten hlavný, jednak stoja ďalšie peniaze, minimálne smiešny. A vôbec, akým spôsobom by sa mohol zmýliť človek, profesionálny arbiter pred televíznou obrazovkou, ktorý celú situáciu vidí z viacerých uhlov, spomalene a viackrát?

Ak si vieme priznať, že človek robí chyby, že rozhodca nesprávne udelí červenú kartu, tak prečo by nemohla byť nespravodlivá aj niektorá žltá? Prečo nemôže byť nespravodlivý pokutový kop, neodpískaný faul alebo čokoľvek iné? A toto je otázka fair play, za ktorú práve futbalisti a futbalové organizácie v médiách posledné roky bojujú. Prečo toto všetko funguje v hokeji, rovnako tak funguje aj v rugby, v tenise a v iných športoch a prečo to, provím Vás, nemôže fungovať vo futbale? A potom sa človek diví, že škandály s kupovaním a ovlyvňovaním zápasov sa prevalia takmer výlučne v tomto športovom odvetví...

Ak by sa teda našla vôľa urobiť všetky futbalové zápasy spravodlivými, možno by Blackpool dostal v nedeľu zaslúžený bod (alebo tri) zo zápasu s Man City, možno by Inter Miláno nevyhral toľko ligových titulov a talianskych pohárov, možno by Bayern nepostúpil cez Fiorentinu v minuloročnej edícií Ligy majstrov, možno by sa Francúzi vôbec nedostali na MS v Afrike, možno by… sa moderný futbal konečne stal fairplay.