Tenis: Prehľad uplynulého týždňa (4.), Federer - Williamsová 16 : 12
Roger Federer a Serena Williamsová sú jediní aktívni tenisti, ktorí získali tzv. kariérny grandslam, teda aspoň raz vyhrali každý zo štyroch grandslamových turnajov. Obaja sú svetovými jednotkami. Obaja sú neuveriteľní najmä tým, ako si dokážu pomôcť podaním vždy, keď to najviac potrebujú. A nakoniec, obaja dominovali na úvodnom turnaji „veľkej štvorky“ Australian Open 2010.
V uplynulom týždni vrcholil prvý grandslamový turnaj sezóny - Australian Open. Výsledky piatich hlavných súťaží (mužská a ženská dvojhra, mužská a ženská štvorhra, miešaná štvorhra) skončili až prekvapujúco bez prekvapení. V štyroch prípadoch vyhral prvý nasadený hráč, resp. pár, výnimku tvorila iba štvorhra žien, v ktorej svetové jednotky vo finále podľahli druhým nasadeným sestrám Williamsovým (tu však takisto boli favoritkami víťazky, len v rebríčku sú nižšie z dôvodu malého počtu odohraných turnajov v štvorhre).
Rogerova dominancia
V mužoch opäť svoju genialitu dokázal Roger Federer. Získal svoj 16. grandslamový titul! Pred dvomi rokmi, po semifinálovej prehre na Australian Open s Djokovičom, ho mnohí už odpisovali a posielali do tenisového dôchodku. Počas nasledujúceho roku a pol (až do Roland Garros 2009) sme neustále počúvali a čítali o kríze a úpadku hry Federera a o mladých hráčoch, ktorí ho prevalcujú. V uplynulých dvoch týždňov však predviedol jedno zo svojich vrcholných predstavení na turnajoch veľkej štvorky a vrátil sa na svoj pomyselný piedestál. Pri spätnom pohľade je jasné, že všetci jeho kritici mu v podstate (nechtiac) neuveriteľne lichotili – veď počas tej jeho „krízy a úpadku“ bol na všetkých 8 grandslamoch vo finále (dlhšiu sériu v histórii drží iba on sám, keď bol predtým bez prerušenia v 10), pričom 4 z nich aj vyhral. Ak sa takéto výkony hodnotia ako kríza, je to jasný dôkaz, že na výsledky Federera sa všetci pozerajú z úplne iného uhla ako na výsledky ostatných hráčov. Napríklad Nadal bol počas svojej najlepšej sezóny „iba“ dvakrát vo finále (obe vyhral) a dvakrát v semifinále a tí istí ľudia ho za tento výkon nazývali fenomenálny. Tým samozrejme nechcem znevažovať to, čo Rafael dosiahol. On skutočne fenomenálny je. Len poukazujem na fakt, že Federera všetci hodnotia meradlom, ktoré je pre ostatných - „normálnych smrteľníkov“, nepoužiteľné.
Čo priniesli záverečné kolá Australian Open? Neboli žiadne veľké prekvapenia. Víťaz minuloročného US Open, Juan Martin Del Potro, síce vypadol už o postup medzi osem najlepších, ale prehral s Čiličom, o ktorom sa všeobecne predpokladá, že tento rok by mal rozšíriť absolútnu špičku (potvrdil to aj ďalším víťazstvom v štvrťfinále s Roddickom). To by som za veľké prekvapenie nepovažoval. Čo mňa osobne viac prekvapilo je, že Del Potro nevyzeral od začiatku turnaja dobre. Hra bola v poriadku – na jeho štandardnej, teda špičkovej, úrovni. Ale psychicky boľ veľmi nevyrovnaný. Jasne to dokumentoval už zápas prvého kola s Američanom Russellom. Argentínčan prvé dva sety v pohode vyhral a tretí sa preňho tiež nevyvíjal zle. Potom prišiel pri žiadosti o challenge sporný moment v jeho neprospech – teda sporný pre Del Potra, inak hlavný rozhodca, podľa môjho názoru, rozhodol správne. Namiesto toho, aby sa Del Potro sústredil ďalej na hru a ukončil zápas, stále debatoval s rozhodcom, rozptyľoval sa všetkým naokolo a prakticky zadarmo podaroval Russellovi tretí set. Ani potom sa neupokojil a nebyť Američanových zbytočných chýb, stratil by aj servis na začiatku štvrtého setu, čo mohlo byť už nebezpečné. Možno si Del Potro veril a vedel, že so svojim súperom vyhrá aj tak. Ale minulý rok ťažil, okrem svojej hry, aj z psychickej vyrovnanosti a sústredenosti na hru. Snáď sa to po jeho veľkom úspechu na US Open nezmení, lebo bez týchto vlastností sa na veľkých turnajoch nedá vyhrávať.
Štvrťfinálová prehra Novaka Djokoviča s Tsongom tiež nie je až takým prekvapením. Hoci Srb bol favoritom tohto zápasu, očakával sa vyrovnaný súboj. Djokovič mňa osobne sklamal. Zlepšená hra na konci minulej sezóny a najmä zdanie jeho väčšej psychickej pohody naznačovali, že by konečne mohol ukončiť to tápanie medzi „perspektívnym hráčom“, od ktorého sa veľa očakáva a „špičkovým hráčom“, ktorý veľa skutočne dosahuje. Počas celej minuloročnej sezóny (s výnimkou posledných dvoch mesiacov) predvádzal to, čo v Melbourne. Hral výborne, potom naňho niečo doľahlo a zrazu bol úplne nevýrazný. V zápase s Tsongom mal vraj žalúdočné problémy. Ale nemyslím si, že to bol jeho jediný skutočný problém.
.jpg)
Najsmutnejší isto odchádzal z Melbourne Rafael Nadal. Určite ho mrzí aj samotná štvrťfinálová prehra s Murrayom. No zranenie pravého kolena, kvôli ktorému musel zápas v treťom sete vzdať, je preňho doslova katastrofou. Podľa vyšetrení sa nejedná o nič vážne, do dvoch týždňov by mal začať trénovať a po ďalších dvoch sa vrátiť do turnajového kolotoča. Ale slovné spojenia „zranenie Nadalovho kolena“ a „nič vážne“ naozaj k sebe vôbec nepasujú. Môžeme len dúfať, že lekári majú pravdu a Nadal bude o chvíľu späť. Určite sa však zase zvýšil počet tých, ktorí predpokladajú, že Nadalove telo už nebude schopné dlhodobo vydržať takú enormnú záťaž, akú si špičkový tenis (a najmä jeho štýl hry) vyžaduje. Aj jeho neprajníci však musia uznať, že úroveň mužského tenisu pozdvihol a jeho prípadný skorý koniec by všetkých fanúšikov dobrého tenisu určite zarmútil.
Druhý najsmutnejší bol zrejme Nadalov premožiteľ Andy Murray. Bol už veľmi blízko k splneniu svojho sna, a keďže mal s Federerom priaznivú bilanciu vzájomných zápasov 6:4, zrejme si aj dosť veril. Nakoniec však bol vo finále takmer bez šance a v podstate to po zápase aj vyjadril slovami: „... viem plakať ako Federer, škoda, že neviem aj hrať ako on.“ Jeho predchádzajúce výhry boli založené najmä na tom, že dokázal Federera udržať v bekhende a dlhé výmeny získaval väčšinou pre seba. K tomu pridával nečakané prechody z obrany do útoku, na ktoré sa len veľmi ťažko reaguje, pretože ich protivník neočakáva. Švajčiar zase ťažil z lepšieho podania (najmä druhý servis má Murray oveľa slabší ako Federer) a z forhendu, keď sa doňho dokázal natlačiť. V tomto zápase však Federer doslova knokautoval Brita bekhendom. Je jasné, že väčšinu víťazných úderov zahral forhendom, ale bekhendom si často veľmi dobre pripravil pozíciu a čo bola pre Murrayho najhoršie, bol mu minimálne vyrovnaným súperom aj v dlhých bekhendových výmenách. Keď k tomu pripočítame výborne fungujúce podanie Federera, inak zápas ani nemohol skončiť. Hoci Murray mohol finále zdramatizovať ešte viac, keď v treťom sete viedol už 5:2 a v tajbrejku mal 5 setbalov, mám pocit, že to bolo skôr Federerovou stratou koncentrácie v úvode tretieho setu, nie Britovou zlepšenou hrou. Ťažko teraz povedať, ako by sa vyvíjal zápas za stavu 2:1 na sety. Myslím si však, že by Federer dokázal pridať a zápas vyhrať. V každom prípade Murray odohral výborný turnaj. Hoci nezískal vytúžený titul, zrejme si sám sebe dokázal, že grandslamy preňho nie sú zakliate. Aj vo finále hral dobre, len na famózny výkon Federera to proste nastačilo.
Štvrťfinále:
Jo-Wilfried Tsonga (10-Fr.) - Novak Djokovič (3-Srb.) 7:6 (8), 6:7 (5), 1:6, 6:3, 6:1
Marin Čilič (14-Chorv.) - Andy Roddick (7-USA) 7:6 (4), 6:3, 3:6, 2:6, 6:3
Andy Murray (5-V. Brit.) - Rafael Nadal (2-Šp.) 6:3, 7:6 (2), 3:0 - skreč Nadal
Semifinále:
Roger Federer (1-Švajč.) - Jo-Wilfried Tsonga (10-Fr.) 6:2, 6:3, 6:2
Andy Murray (5-V. Brit.) - Marin Čilič (14-Chorv.) 3:6, 6:4, 6:4, 6:2
Finále:
Roger Federer (1-Švajč.) - Andy Murray (5-V. Brit.) 6:3, 6:4, 7:6 (11)
Serena a jej servis
Medzi ženami zase svoju dominanciu potvrdila 12. grandslamovým titulom Serena Williamsová. Hoci sa počas celého turnaja zdalo, že má problémy s pohybom, nakoniec zdolala všetky prekážky a vo finále už vyzerala fyzicky absolútne v poriadku. Najbližšie k vypadnutiu mala zrejme v štvrťfinále s Azarenkovou. Prehrávala už 4:6 a 0:4! Ale opäť ukázala svoju vnútornú silu a bojovnosť, dokázala druhý set otočiť v tajbrejku a v treťom už Bieloruska nenašla sily na vyrovnaný boj. Serena na celom turnaji prezentovala, čo znamená v tenise servis. Má, podľa môjho názoru, jednoznačne najlepšie podanie v histórii ženského tenisu. A nehovorím iba o rýchlosti a presnosti. Ale aj o tom, že ju podrží takmer vždy, keď to potrebuje. Keby mala servis na porovnateľnej úrovni ako jej súperky, zrejme by prehrala každý z troch posledných zápasov v Melbourne. Ale podanie je neoddeliteľnou súčasťou tenisu. V mužskom tenise sa to berie ako samozrejmosť a kvalitné podanie sa považuje za prednosť. V ženskom však mnohí očakávajú, že nebude rozhodovať podanie, ale výmeny. Preto Serenu odsudzujú za jej silovú hru založenú na servise. Ona však robí iba to, čo každý vrcholový športovec – snaží sa využiť svoje prednosti na to, aby bola lepšia ako jej súperky. A za to, že sa jej to darí, ju treba obdivovať. Či už sa niekomu jej štýl hry páči alebo nie. Pri sledovaní jej zápasov musí byť navyše každému jasné, že má „hlavu“ šampiónky.
Všetkých fanúšikov doslova šokovala účasť dvoch Čínaniek v najlepšej štvorici. Jie Zheng semifinále nezvládla a prehrala s Heninovou úplne jasne 1:6, 0:6. Dokázala vyhrať iba úvodný gem zápasu a potom 12 v rade prehrala. Doplatila na výbornú hry Belgičanky a tiež na fakt, že psychicky neuniesla ťarchu semifinálového zápasu, najmä jeho nepriaznivý vývoj. Naopak, jej krajanka Na Li, si v semifinále počínala výborne. V zápase so Serenou ukázala, že nie náhodou predtým vyradila jej staršiu sestru Venus. V celom priebehu zápasu dokázala držať krok s favoritkou. Stratila iba jedno vlastné podanie (hneď v úvodnom geme) a u žien sa nestáva často, aby s takouto vizitkou niekto prehral zápas. Serena však stratila takisto iba jeden servis, keď podávala za stavu 5:4 v prvom sete na víťazstvo. Preto museli rozhodnúť dva tajbrejky. V nich sa prejavili neporovnateľne väčšie skúsenosti Američanky. Naopak, Číňanka v nich mala doslova zviazanú ruku a namiesto dovtedajších pekných a čistých úderov hrala v tajbrejku zrazu kŕčovito a s tvrdou rukou.
.jpg)
Či je Justine Heninová s druhým miestom spokojná, alebo nie, to možno nevie ani ona sama. V každom prípade musí byť spokojná s tým, že sa hneď na prvých dvoch turnajoch prebojovala do finále a tým sa vrátila medzi absolútnu špičku. Navyše mohla vypadnúť už v druhom kole, kde zrejme absolvovala predčasné semifinále s Dementievovou. Ale určite ju škrie, že nedokázala napodobniť svoju krajanku Clijstersovú, ktorá hneď prvý grandslam po svojom návrate na kurty vyhrala. Vo finále Heninová predviedla výborný výkon a po vyrovnanom priebehu prehrala 4:6, 6:3, 2:6. Rozhodujúce sa ukázalo práve podanie, ktoré prevážilo misku váh na stranu Williamsovej. Zrejme bude musieť Justin zapracovať najmä na druhom servise. Ten ju totiž zrádzal nielen vo finále, ale počas celých dvoch týždňov.
Štvrťfinále: Serena Williamsová (1-USA) - Viktoria Azarenková (7-Biel.) 4:6, 7:6 (4), 6:2
Na Li (16-Čína) - Venus Williamsová (6-USA) 2:6, 7:6 (4), 7:5
Justine Heninová (Belg.) - Naďa Petrovová (19-Rus.) 7:6 (3), 7:5
Ťie Čeng (Čína) - Maria Kirilenková (Rus.) 6:1, 6:3
Semifinále:
Serena Williamsová (1-USA) - Na Li (16-Čína) 7:6 (4), 7:6 (1)
Justine Heninová (Belg.) - Ťie Čeng (Čína) 6:1, 6:0
Finále:
Serena Williamsová (1-USA) - Justine Heninová (Belg.) 6:4, 3:6, 6:2
Štvorhry bez prekvapení
V štvorhrách dominovali favorizované americké súrodenecké páry. V mužskej obhájili vlaňajší triumf bratia Bryanovci a v ženskej sestry Williamsové. V zmiešanej štvorhre potvrdili svoju pozíciu prvého nasadeného páru Zimbabwčanka Cara Blacková a Ind Leander Paes.
Štvorhra muži:
Semifinále:
Bob Bryan, Mike Bryan (1-USA) - Michael Kohlmann, Jarkko Nieminen (Nem./Fín.) 6:1, 6:4
Daniel Nestor, Nenad Zimonjič (2-Kan./Srb.) - Ivo Karlovič, Dušan Vemič (Chorv./Srb.) 6:4, 6:4
Finále:
Bob Bryan, Mike Bryan (1-USA) - Daniel Nestor, Nenad Zimonjič (2-Kan./Srb.) 6:3, 6:7 (5), 6:3
Štvorhra ženy:
Cara Blacková, Liezel Huberová (1-Zimb./USA) - Maria Kirilenková, Agnieszka Radwanská (15-Rus./Poľ.) 6:1, 1:6, 6:3
Serena Williamsová, Venus Williamsová (2-USA) - Lisa Raymondová, Rennae Stubbsová (6-USA/Austr.) 6:3, 7:6 (6)
Finále:
Serena Williamsová, Venus Williamsová (2-USA) - Cara Blacková, Liezel Huberová (1-Zimb./USA) 6:4, 6:3
Zmiešaná štvorhra:
Semifinále:
Cara Blacková, Leander Paes (1-Zimb./India) - Lisa Raymondová, Wesley Moodie (7-USA/JAR) 6:7 (6), 7:6 (5), 10:8 Jekaterina Makarovová, Jaroslav Levinský (Rus./ČR) – Flavia Pennettová, Marcelo Melo (ITA/BRA) 6:0, 4:6, 10:8
Finále:
Cara Blacková, Leander Paes (1-Zimb./India) - Jekaterina Makarovová, Jaroslav Levinský (Rus./ČR) 7:5, 6:3
Gratulácia našim mladým dievčatám
Vynikajúci úspech dosiahli naše mladé reprezentantky Jana Čepelová a Chantal Škamlová. Ako nenasadený pár vyhrali štvorhru junioriek. Základ finálového úspechu položili najmä obratom v prvom sete, keď prehrávali 2:5 a pri vlastnom podaní už 0:40. Nakoniec však tento set, po odvrátení 5 setbalov, vyhrali v tajbrejku a v druhom si už svoj zatiaľ najväčší úspech nenechali ujsť. Gratulujeme a tešíme sa na ďalšie úspechy v budúcnosti.
Finále štvorhry junioriek:
Jana Čepelová, Chantal Škamlová (SR) - Timea Babosová, Gabriela Dabrowská (1-Maď./Kan.) 7:6 (1), 6:2
Semifinále dvojhry junioriek: Laura Robsonová (V. Brit.) - Kristína Plíšková (ČR) 6:3, 6:1
Karolína Plíšková (6-ČR) - Hao Chen Tang (Čína) 2:6, 7:6 (6), 6:2
Finále dvojhry junioriek:
Karolína Plíšková (6-ČR) - Laura Robsonová (V. Brit.) 6:1, 7:6 (5)