Včera sa odohrali prvé štvrťfinálové zápasy Slovnaft cup-u. Najväčšiu pozornosť pútal zápas minuloročných finalistov, ktorý sa zmenil na exhibíciu Slovana. Žilina totiž nebola schopná reagovať, akoby nemala žiadne známky futbalového života.

Komentár Filipa Chudého    

Po zápase s Trenčínom som belasým vyčítal nielen tento zápas, ale ako sa ukázalo, tak z tejto facky sa dokázali rýchlo otriasť. Zmeny v zostave pomohli, hoci boli vynútené. Každý hráč Slovana sa bil o svoje miesto. Slovan sa tak dokázal rýchlo otriasť, čo hovorí o sile v jeho strede. Ale čo Žilina? Tá totiž dostáva facky z každej strany, ale otriasť sa ešte nedokázala. V Corgoň lige je tretia od konca a zo Slovnaft cup-u už prakticky vypadla. Ak sa rýchlo niečo nezmení, tak pod Dubňom môžu túto sezónu odpísať.

Žilina sa rozhodla ísť svojou cestou, čo je jej právo, lenže je na čase zastaviť a opýtať sa, či nekráča opačným smerom? Ústup z pozícií je zjavný. Možno double z roku 2012 zakrylo ľuďom vo vedení oči a mysleli si, že cesta je správna. Lenže treba dodať, že Žilina hlavne ligový titul vtedy „utrpela.“ Minulosezónne siedme miesto sa tiež nebralo ako reálny odraz kvalít kádra, no terajšia situácia naznačuje, že asi ani tieto reči neboli až tak pravdivé.

Podľa mien je síce všetko v poriadku, lenže výkony značnej časti hráčov nestoja za nič. Prakticky všetci legionári neprevyšujú domácich hráčov, hoci ani tí nehrajú dobre. Ďalším problémom je kolísavosť výkonov. Raz dokážu niektorí zahviezdiť, lenže následne najbližšie zápasy akoby ani neexistovali. A tiež treba povedať, že hoci dala Žilina šancu veľkému počtu mladých hráčov, tak doteraz sa neukázal žiaden tak dobre, že by mohol byť ťahúňom.

Osobitnou kapitolou je žilinské prostredie, ktoré je nefutbalové. Štadión je síce najkrajší na Slovensku, lenže ak neprídu Bosniaci, tak zíva prázdnotou. Veľkým problémom je vstupné, pretože už aj menej informovaní vedia, že treba zaplatiť 10 €. A je úplne jedno, že majú iba čiastočnú pravdu, táto informácia je už tak rozšírená, že automaticky ľudí odrádza.

Adrián Guľa je síce nasiaknutý pozitivizmom, ale už aj na ňom vidieť, že stráca ilúzie. Žilinu čaká veľmi veľa práce, pričom sa to nemôže týkať iba kádra, ktorý potrebuje obmeniť. Musí sa to týkať celého klubu, ktorý evidentne zišiel zo svojej úspešnej cesty. Veď nie tak dávno to bol klub v našich končinách hodný nasledovania, lenže teraz je presným opakom.

V diskusií sa vyjadrite, kde vidíte hlavný problém Žiliny?