Máme za sebou ďalšiu kapitolu s názvom El Clásico. Niektorých potešila, iných, tých bielo zmýšľajúcich, určite nie. Barcelona v rozpačitom zápase porazila Real Madrid.

Komentár Jakuba Mihálika

Len málokto vedel predpovedať to, v akých zostavách nastúpia oba tímy na veledôležitý zápas, na ktorý sa upiera pravidelne pozornosť celého futbalového sveta. Ak sa niektorí trafili do tej barcelonskej, tak dám svoju pravú ruku a štyri prsty z ľavej, že zostavu Realu nevedel odhadnúť nikto. Carlo Ancelotti na Barcelonu vyrukoval s takou zostavou, ktorú nečakal nikto, pravdepodobne ani on sám. Neviem, či mená a posty vyťahoval pred zápasom náhodne z klobúka, no ak by som predsa len prišiel o tých 9 prstov, ten jeden posledný, náhodou sa nachádzajúci v strede, by som mu za ňu rád ukázal. Prvý polčas sme totiž namiesto nádherného futbalu, ktorý všetci očakávali, sledovali futbal, pripomínajúci zápas na školskom ihrisku, v ktorom spolužiaci nevedia, kto s kým vlastne hrá. Trojica krídelníkov Di María, Ronaldo, Bale bola tak zmätená z toho, kde majú hrať, že chvíľami nebol na krídle nikto. Taktika dobrá. Zmiasť hráčov. No tesne sa minula účinku, keď zmiatla hráčov Realu, nie tých červeno-modrých.

Barcelona začala lepšie. Aj keď ani španielski majstri nepôsobili práve isto. Messi je po zranení akoby vypojený a baterky sa ešte len dobíjajú. Trojlístok stredu poľa Iniesta, Xavi a Fabregas posôbil akoby si zavadzali, keď hrajú všetci spolu. A tak najsvetlejším zjavom Barcelony v prvom polčase bol Neymar. Neustále zľava hrozil, dal aj gól, bavil aj hereckým umením, no najmä futbalom. Pokojne mu za jeho virtuozitu dve-tri herecké etudy odpustím, nebol jediný. Inak však nuda.

V druhom polčase to bol oveľa zážívnejší futbal. Carlo Ancelotti pochopil, že taktika s vysunutím stopéra na pozíciu štítového záložníka síce svedčala Mourinhovi, ktorý veľmi rád vypúšťal na prechádzku pitbula Pepeho, no súčasnej podobe Realu vôbec nesvedčí. Sám Sergio Ramos bol viac ako rád, že ho tréner stiahol z postu, ktorý nehral možno ani v prípravke. Carlo tiež pochopil, že Gareth Bale ani Cristiano Ronaldo nie sú strednými útočníkmi len preto, že im to nikto nikdy nepovedal, ale preto, že im to tam naozaj nejde, a Real konečne začal hrať to, čo vie a hlavne, kde to vie. Príchodom Benzemu a Illaramendiho sa skončila akási šachová partia, v ktorej šachista posunie všetkych pešiakov dopredu, nehľadiac na to, že mu ich súper všetkých vyradí. A potom to bol futbal! Hralo sa hore-dole. Real hral tiki-taku, Barcelona na protiútoky. Paradox, ale príjemné oživenie. Nejedno srdce futbalového fanúšika zaplesalo. Toto bolo El Clásico! Nesledovali sme fyzickú poľovačku na Messiho, ani nudné posúvanie si lopty medzi hráčmi Barcelony. Bolo sa na čo dívať.

Bohužiaľ, aj tento zápas mal smutného hrdinu. Pôsobenie hlavného rozhodcu duelu sa hodilo maximálne na zápas 4. ligy oblastného futbalu, nie na najočakávanejší zápas jesene. Ešte aj v tej štvrtej lige by za jeho výkon partia štamgastov hodila na ihrisko polozhnitú mrkvu z miestneho Zelovocu. Len tak, pre lepší zrak. Pán arbiter pravdepodobne rozmýšľal o tom, ako ho doma manželka pochváli za to, že bol v telke, inak si neviem vysvetliť, ako mohol prehliadnuť ruky, fauly, jasné fauly, niektoré aj na kartové ohodnotenie. Podotýkam, na oboch stranách. Čo už.

El Clásico skončilo. Má svojich víťazov a porazených, nie však len vo výsledkovej listine. Ancelotti sa zachytil v pavučine, ktorú spriadal možno aj dva týždne. Rozhodca si okrem zárobku odniesol domov aj mrkvu. Neymar, hoci jeho gól pripomínal ďalší produkt zo zelovocu, tentokrát banán, žiaril vo svojom „elklásikovskom„ debute. Barca ma tri body, Real poučenie, že „haluziť“ sa môže maximálne proti Elche. Ja mám zmiešané pocity, no za druhý polčas dostatočne veľa endorfínov vyplavených do môjho mozgu. A už sa teším na ďalšiu Klasiku.