Raz si hore, raz zasa dole. Pár viet k tomuto prirovnaniu by vedel povedať nejeden futbalový klub. Typickým príkladom je tradičný klub z Anglicka Leeds United.

Po príchode Davida O´Learyho na lavičku Leedsu United sa začalo klubu blýskať na lepšie časy. V prvej sezóne pod novým trénerom obsadili „Whites“ 4.miesto a zabezpečili si účasť v Pohári UEFA (dnešnej Európskej Lige pozn. red). A že to nebola len náhoda, dokázali prebojovaním sa do semifinále európskej pohárovej súťaže č.2. Na ceste do cieľa ich zastavil turecký Besiktas. Vyradili však AS Rím, či pražskú Sláviu. V druhej sezóne sa klubu podaril tabuľkový posun o jedno miesto vyššie. To znamenalo jediné, Leeds sa predstaví v Lige Majstrov. Na prelome tisícročí obliekali klubové farby mladíci Alan Smith, Lee Bowyer, Harry Kewel, Jonathan Woodgate či Paul Robinson. Doplnením o skúsených harcovníkov Dominica Mattea, Nigela Martyna a Lucasa Radebeho sa poskladal výnimočný káder. Neslávny prezident klubu Peter Ridsdale sa rozhodol klub pred vstupom do milionárskej súťaže vhodne doplniť o Robbieho Keana a Ria Ferdinanda, z ktorého urobil najdrahšieho obrancu vtedajších čias.

Svoju výnimočnosť potvrdilo posilnené mužstvo víťazstvom nad mníchovským 1860 (2:1, 1:0), ktoré zaručovalo miestenku v skupinách Ligy Majstrov. Žreb nebol milostivý. Besiktas Istanbul, AC Miláno a FC Barcelona tvorili spoločne s Leedsom skupinu smrti. Anglický klub bol právom odborníkmi označovaný za jasného outsidera.

Predpoklady sa začali napĺňať po úvodnej prehre 0:4 s katalánskou Barcelonou. Potom sa stalo niečo, čo nikto neočakával. Mladíci stratili rešpekt a v druhom kole sfúkli turecký Besiktas 6:0. Navyše, aj taliansky veľkoklub z Milána nedokázal potvrdiť v zápase s Leedsom úlohu favorita a prehral 1:0. Tri nasledujúce remízy zabezpečili Leedsu postup do osemfinálovej skupiny spoločne s AC.

Osemfinálová skupina bola kvôli svojmu obsadeniu označovaná opäť za skupinu smrti. Real Madrid, Lazio Rím a Anderlecht Brusel. Futbalový Leeds opäť raz umlčal celú futbalovú verejnosť a z tejto skupiny postúpil do ďalších bojov, kde ho už čakal španielsky klub Deportivo La Coruňa.

Španieli očividne podcenili viac-menej neznáme mená anglických mladíkov. Doma, na Elland Road, neostal kameň na kameni a hostia sa vracali do Španielska s výpraskom 3:0. V Španielsku, na štadióne Riazor sa prehrala tá istá platňa a Angličania vyhrali 0:2.

V zápolení o finále sa im do cesty postavil ďalší španielsky klub Valencia. Zápas na Britských ostrovoch priniesol opatrnú hru v podobe remízového stavu 0:0. Na Pyrenejskom polostrove však netopiere z Valencie nenechali nič náhode a čierny kôň súťaže sa z pohárovej Európy porúčal po výsledku 3:0. Okulahodiace výkony v Lige Majstrov však Leeds nedokázal potvrdiť v domácej lige a skončil štvrtý. Len bod ho delil od ďalšej účasti v Lige Majstrov.

Smolné umiestnenie akoby predznamenalo začiatok konca. Na začiatku roku 2002 však Leeds aj naďalej viedol Premier League. Hviezdny útočný tandem Smith-Viduka-Keane bol nepochopiteľne doplnený o hviezdu Liverpoolu – Robbieho Fowlera.

Potom sa začali časy herného trápenia, v kuloároch sa navyše šepkalo o obrovských dlhoch. Do ohňa pridávali aj nezhody v kabíne. Rešpektovaný klub dva mesiace nevyhral. K lepším výkonom Leeds nakopla až výhra nad Ipswichom, no ani 7 víťazstiev z posledných 10 zápasov nestačilo. Do Ligy Majstrov postupovali 4 tímy, Leeds skončil piaty.

Liga Majstrov tak klubu z Yorkshiru opäť tesne unikla. O to prekvapivejšie boli vyhlásenia prezidenta klubu, Petra Ridsdalea, o novom štadióne. Leeds bol nútený predať Ferdinanda do United za 30 miliónov, z klubu sa porúčal aj Robbie Keane, novým trénerom sa stal Terry Venables.

Sezónu 2002/2003 odštartovali chlapci z Elland Road víťazne. V 6.kole vyhrali nad Manchesterom United a v tabuľke sa ocitli na druhom mieste. Skaza sa zdala byť zažehnaná, všetko vyzeralo byť v poriadku. Opak bol pravdou. Prioritou sa stala záchrana v súťaži, čo sa napokon aj podarilo, v predposlednom zápase ligovej sezóny po výhre na pôde Arsenalu 3:2. Nevydarená sezóna a boje o záchranu sa podpísali pod vyhazov Venablesa, jeho nástupcom sa stal Reid zo Sunderlandu. Po sezóne si svojich sedem slivák zbalil aj čoraz menej obľúbený Ridsdale, ktorý rezignoval. Jeho vzdušné zámky a nereálne sny stáli za devastáciou Leedsu United.

Neľahkú situáciu v klube s dlhom vo výške viac ako 100 miliónov prebral nový prezident klubu John Mackenzie. Negatívne výsledky na seba nenechali dlho čakať. Leeds United vypadol, odišiel tréner Reid, na ktorého miesto zasadol Eddie Gray. Z klubu odišli hráči zo slávneho jadra, Danny Mills, Nigel Martyn a talentovaný Harry Kewell.

V sezóne 2004/2005 zažili United ďalšie zemetrasenie. Ikona klubu Alan Smith si to namieril na Old Trafford, Mark Viduka na Riverside do Middlesbrough, brankárska jednotka Robinson do Tottenhamu a Matteo do Blackburnu. Leeds s pokladnicou vzývajúcu prázdnotou a bez hráčov sa razom stal jedným z najslabších členov druhej ligy a ocitol sa medzi kandidátmi na zostup.

Ťažké časy však na Leeds ešte len mali doľahnúť. Klub musel aj naďalej vyplácať mzdy svojim už bývalým hráčom, čo už i tak ťažkú situáciu značne komplikovalo. Nemožné sa však podarilo a „Whites“ si po sezóne 2004/2005 uchovali druholigovú príslušnosť.

Čo však nezmizlo, boli dlhy a tak museli klub opustiť dvaja talentovaní odchovanci. Aaron Lennon si to za smiešny 1 milión libier namieril do Tottenhamu, odišiel aj Scott Carson. Nezávideniahodná situácia donútila vedenie klubu konať a museli sa zbaviť tréningového centra a štadióna Elland Road. Zo 100 miliónového dlhu bol razom „30 miliónový“.

Sezóna 2005/2006 však vyzerla diametrálne odlišne, ako tie predošlé. Leedsu sa po sérii kvalitných výkonov opäť podarilo udržať druhú ligu, ba čo viac, prebojovali sa až do finále baráže o postup do Premier League. Priaznivci svojich hráčov už videli v prvej lige, ostali im však iba oči pre plač, Watford jednoznačne vyhral 3:0. Klub tak opäť prišiel o možnosť vrátiť sa tam, kam patril no hlavne o 40 miliónovú finančnú injekciu, vyplácanú ako bonus za postup do Premier League.

Na rad prišla sezóna 2006/2007 a Leeds bol od jej začiatkov pasovaný do úlohy najväčšieho favorita na postup. Predpoklady sa však nenaplnili. Klub opustili odchovanci Matt Killgalon a Rob Hulse, klub sa evidentne trápil, celku odišla forma . Smola sa na Leeds lepila v záveroch stretnutí, kedy zbytočne inkasovali a prichádzali o dôležité body.

Fakt, ktorému by sa futbalová verejnosť na prelome tisícročí len vysmiala sa stal skutočnosťou. Leeds uhral v predposlednom kole proti Ipswichu iba remízu 1:1, čo znamenalo zostup. Hneď po zápase sa klub ocitol v konkurze, čo znamenalo odpočet 10 bodov a prepad na posledné miesto. Zbedačený klub kúpil nový majiteľ Kevin Bates, ktorého zásluhou bol klub neskôr kompletne oddlžený . Konečne skončilo vyplácanie zmlúv hráčom, ktorí už dávno neobliekajú snehobiely dres a Leeds sa po dlhých rokoch dostal z červených čísel.

V nasledujúcich sezónach nasledovala stabilizácia klubu, počas ktorej si dres kedysi slávneho klubu obliekal aj Slovák Ľubomír Michalík. Sen všetkých fanúšikov sa stal skutočnosťou, klub sa opäť dostal do druhej ligy, v ktorej pod vedením súčasného trénera Briana McDermotta nie je kandidátom na zostup, ale už dlhodobejšie sa pohybuje v pokojných vodách stredu tabuľky.

Leeds United je jasným dôkazom toho, že megalomanské sny ľudí na najdôležitejších miestach nekončia vždy rozprávkou.