Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Šláger jesene, tak sa dá nazvať zápas 17.kola Corgoň ligy medzi Ružomberkom a Slovanom. Obe mužstvá boli na prvých dvoch miestach tabuľky, delili ich iba dva body, do konca jesennej časti zostávali tri zápasy, čiže to bol takzvaný šesťbodový zápas, ktorý mal v priamom súboji určiť jesenného majstra. A s veľkou pravdepodobnosťou aj určil, pretože Slovan si víťazstvom 3:2 upevnil prvé miesto, keď získal už päťbodový náskok a hrá sa ešte o šesť bodov, no to nie je podstatné. Podstatné je to, že bolo to veľmi dôstojné predstavenie, aké si takýto zápas aj zaslúžil.

Hoci sa niekto chytá za hlavu, že akú to má naša liga úroveň, keď hrá nejaký Ružomberok či Myjava so Slovanom o titul... A pritom si ani neuvedomuje, že vlastne iba uráža prácu ľudí v týchto kluboch. Oni nemôžu predsa za to, že zabehnuté značky Žiliny či Trnavy, ktoré by sa mali pohybovať na čelných pozíciách, sa pohybujú takmer na úplnom konci tabuľky. Mimochodom, zápas medzi nimi sa hral v rovnaký deň ako šláger jesene a kto videl oba tieto nedeľné zápasy, tak hneď musí vedieť, prečo je niekto hore v tabuľke a niekto iný zas dole.

Zápas v Ružomberku mal prakticky všetko. Nasadenie oboch mužstiev od prvej do poslednej minúty, hráčsku kvalitu na oboch stranách, skvelé individuálne výkony, pekné góly, plné tribúny a pravé futbalové emócie. Čo mal zápas v Žiline? Asi iba chuť mužstiev vyhrať, hoci ju na oboch stranách nijakou kvalitou nepodporili, preto to bolo takmer bez šancí s výsledkom 0:0.

Pred dvomi týždňami hral Slovan zápas prvého s druhým v Myjave (2:2), teraz hral taký zápas v Ružomberku. Oba zápasy mali plné tribúny, tým aj skvelú atmosféru a logicky prišiel aj kvalitný futbal. V týchto mestách teda ukázali, že keď sa chce a vie sa to, tak sa aj u nás dajú zaplniť tribúny, ba dokonca miesta boli naplno obsadené aj mimo štadióna, odkiaľ sa dalo aspoň trochu vidieť na trávnik.

Čo k tomu potrebujeme? Chuť pracovať, mať správnych ľudí na dôležitých klubových pozíciách, vytvoriť dobrú atmosféru a všetko sa potom dá. Futbalisti Myjavy a Ružomberka dokázali zapáliť vlastných fanúšikov, ktorí im to vrátili. Futbal mal úroveň, ľudia sa bavili a o tom je tento šport. Opäť sme sa presvedčili, že dá sa dobrý produkt dosiahnuť aj na Slovensku, len musíme preto aj niečo urobiť.

Možno už onedlho sa týmto smerom vyberú aj v Žiline a Trnave, no kým sa tak stane, tak so Slovanom o titul budú hrať na Myjave a v Ružomberku, čo je iba dobre. Aj tieto regióny si totiž zaslúžia byť v tabuľke hore, zvlášť, keď preto aj niečo robia a futbalovo žijú.

V diskusií sa vyjadrite, ako hodnotíte fakt, že Slovan naháňajú menej zabehnuté značky?