Lukáš Štetina: Hrať za reprezentáciu je šanca ukázať sa
Praha. V malom pražskom derby medzi Duklou Praha a Bohemians Praha 1905 (1:1) sa v drese domácich predstavil slovenský futbalista Lukáš Štetina. Nitriansky odchovanec počas celého zápasu dirigoval obrannú hru a za svoje výkony si vyslúžil svoju prvú pozvánku do seniorskej reprezentácie.
22- ročný obranca je v hlavnej nominácii na zápas s Gibraltárom, ktorý je nováčikom na futbalovej mape Európy. Zápas sa odohrá 19. novembra na Estadio de Algarve v Portugalsku. Na duel proti Poľsku, ktorý sa hrá o 4 dni skôr vo Vroclavi bude mladý reprezentant v pozícii náhradníka.
Ako si sa dozvedel o nominácii do reprezentácie?
Prvý ma informoval náš klubový tréner, ktorý mi to oznámil v šatni a potom som si to prečítal aj na internete.
Je to tvoja prvá pozvánka do A týmu, aké sú tvoje pocity?
Pozvanie sma samozrejme potešilo. Je to šanca ukázať sa trénerovi a prekvapiť sám seba. Budem sa snažiť podávať také výkony, aby pozvánka prišla aj nabudúce.
V Dukle pravidelne hrávaš v základnej zostave. Veríš, že si futbalovú pohodu prenesieš aj do národného dresu?
Dúfam, že áno. Moje výkony v klube sú niekedy lepšie niekedy horšie. Body zatiaľ zbierame, čo je dobré a bolo by výborné, keby som tie dobré výkony preniesol aj do reprezentácie.
Futbalovo si vyrastal v Nitre. Sleduješ jej výkony v slovenskej lige, kde sa zatiaľ trápi a okupuje poslednú priečku?
Bývam neďaleko Nitry a som jej odchovanec, takže jej výkony sledujem. Bohužiaľ situácia je zatiaľ taká aká je, čo je škoda lebo mládež má Nitra výbornú. Zatiaľ sa to ale, žiaľ, neprenáša do prvého mužstva.
Ako si spokojný s angažmánom v Dukle Praha, ktorá má bohatú futbalovú históriu?
Na začiatku sezóny som nevedel, kde budem hrať. Ale nakoniec som rád, že som tu. Myslím si, že som urobil správny krok a hrávam tu pravidelne. V ukrajinskom Charkove, kde som pred prestupom do Dukly pôsobil, by to bolo nereálne.
Čo ti v hlavnom meste Českej republiky chýba najviac?
V Prahe mi chýba rodina a priateľka. Už keď som odchádzal z Nitry do Charkova, tak to bolo ťažké, keďže som bol každý deň doma pri rodine.