Slovenská reprezentácia si po víťazstve v Poľsku opäť trochu pošramotila povesť. Bezgólová remíza s Gibraltárom neobstojí v žiadnom prípade. Ale koledovali sme si o to sami od začiatku. Cez výber súpera, nomináciu a výkon sme logicky museli prísť k takémuto výsledku.

Komentár Filipa Chudého

To nemôžeme vydržať ani štyri dni v pozitívnej nálade? Po skvelom zápase v Poľsku prišlo rýchle vytriezvenie, koľké že už? A to stačí len zostať v tomto roku... No osobne si myslím, že tento zápas s Gibraltárom nemôže v žiadnom prípade prekryť výkon z Vroclavu. No určite zanechá malé jazvy. Svet sa totiž nebude pýtať, či sme hrali s druhým sledom, alebo nie. Zahraničie si pozrie výsledok, pričom 0:0 nám dobrú reklamu neurobí.

Renomé nášho futbalu je nízke, čiže každé takéto zakopnutie nám nepomáha. Aj preto máme problém pri zháňaní dobrých súperov na prípravné zápasy. Poľské média boli rozčarované, že hrajú len so Slovenskom, čo už o niečom svedčí, hoci po zápase sme skôr my mohli niečo hovoriť o poľskej (ne)kvalite. Pôvodne druhým zápasom malo byť vystúpenie v Severnom Írsku, no ostrovania od toho na poslednú chvíľu ustúpili. Preto sme sa stali historicky prvým súperom Gibraltáru, s ktorým nikto iný hrať nechcel.

Bez urážky, takýto zápas nám nedá nič a môže iba zobrať. Zdôvodnenie, že po Lichtenštajnsku sa musíme naučiť hrať aj s takýmito súpermi je na smiech cez slzy. Tu urobilo medzinárodné oddelenie SFZ veľmi zlú prácu a Ján Kozák veľkú hlúposť, že takýto zápas potvrdil, no to nebola najväčšia chyba reprezentačného trénera.

Nad jeho nomináciou som krútil nosom už po jej zverejnení, čo sa aj vlastne potvrdilo. Hlavne som vyčítal nomináciu hráčov bez zápasovej praxe. Výsledok a výkony jednotlivých hráčov už poznáme, no nedá mi nevrátiť sa k tomu aspoň trochu. Vo Fare sme mali k dispozícií po Kóňovom zranení na striedanie iba troch hráčov! Pritom medzi nimi boli donominovaní Niňaj so Zreľákom. Je to síce pekné, že mladí dostali šancu, no v Slovane a Ružomberku boli určite ešte väčší adepti na nomináciu. Gólový Lačný, tvorivý Zošák, po zranení herne prebudený Žofčák, či napríklad aj Halenár, no akosi sa na nich zabudlo, pritom na lavičke ešte bolo miesta dosť. A takýto hráči by pomôcť vedeli, respektíve by určite neboli horší ako tí, ktorí ... radšej som dal tri bodky. Lebo ich výkon sa iba veľmi ťažko dá slušne opísať.

Do budúcnosti sme tak získali opäť veľa poznatkov, len škoda, že sa učíme opäť iba na vlastných chybách. Preto už konečne hrajme iba zápasy so súpermi, ktorí nám aj niečo dajú, do nominácie zaraďujme iba hráčov s formou a hlavne ku každému zápasu pristúpme naozaj zodpovedne. Ak tam bude, potom už nikdy nemôže prísť takýto hanebný výsledok.

V diskusií sa vyjadrite, ako hodnotíte dobrodružstvo menou Gibraltár?