Vo svete športu nachádzame takmer neustále príklady nezlomného ducha, ktorý pomohla vyformovať práve športová aktivita. Najčerstvejším prípadom je osud amerického nádejného basketbalistu, Austina Hatcha, ktorý prežil dva pády lietadla, stratil kompletnú rodinu, no svojej lásky, basketbalu, sa odmietol vzdať.

Poznáte ten pocit, keď sa vám niečo nepodarí a vy nemáte chuť ani len vyjsť z postele? Okamžite z nej vystrelíte po tom, čo sa dozviete o nezlomnej vôli nádejného basketbalistu Austina Hatcha. Hoci len devätnásťročný, Austin si v živote preskákal už dosť. A napriek životným problémom, dokázal sa vrátiť na basketbalovú palubovku a v uplynulých dňoch sa rozhodol hrať univerzitnú NCAAB za University of Michigan.

Nedávny absolvent strednej školy prežil dva pády lietadla, pri ktorých zomreli obaja jeho rodičia, navyše dvaja súrodenci. Začiatkom tohto týždňa Austin vyhlásil, že sa cíti poctený možnosťou basketbalom uctiť pamiatku svojej rodiny.

Jeho nezávideniahodný, no inšpiratívny príbeh začal svoje čierne stránky písať pred ôsmimi rokmi, keď prežil svoj prvý pád lietadla. Bohužiaľ, jeho matka, sestra a brat podobné šťastie nemali. Pred dvoma rokmi, ako nádejný stredoškolský basketbalista, hral s prísľubom štipendia od prestížnej University of Michigan, no desať dní po ústnej dohode prišla druhá katastrofa.

Jeho otec, pilot lietadla, a nevlastná matka zomreli po tom, čo lietadlo narazilo do garáže v obytnej štvrti. Austin utrpel otras mozgu, mal pomliaždené pľúca, zlomené rebrá a nepredstaviteľnú psychickú ujmu, po ktorej ostal bez rodiny. Strávil dokonca osem týždňov v kóme, no nevzdal sa.

Toto leto sa presťahoval z rodnej Indiany do Kalifornie, kde žije so svojim strýkom. Prostredie Kalifornie umožnilo mladému športovcovi kvalitnú rehabilitáciu a vidieť aj výsledky. Od nového školského roku sa upísal michiganskej univerzite, kde môže zabojovať o budúcnosť v NBA.

Pohnutý osud umožnil Austinovi vyzrieť a aj on, oduševnený basketbalista, si uvedomuje, že príležitosť na prestížnej škole, mu môže otvoriť viacero dverí do budúcnosti. „Basketbal je len hra a uvedomujem si, že v živote sú aj iné ciele. Škola je prvoradá.“

Nezostáva nám nič iné ako držať palce tomuto nádejnému basketbalistovi, ktorému život zobral všetko, no basketbal ho vrátil späť. Aj v tom je šport úžasný.