Slovenská hokejová extraliga v uplynulých dňoch utŕžila ďalšiu ranu. Jedno z mála lákadiel našej najvyššej hokejovej súťaže, množstvo majstrov sveta z roku 2002, sa zúžilo o troch hráčov. Samozrejme, idú za lepším. Odchádzajú Rišo Lintner, Laco Nagy a Jano Lašák. Znamená to ich útok na Soči?

Komentár Jakuba Mihálika

Ak bola slovenská extraliga do tohto týždňa centimeter nad vodou, tak dnes je ešte nižšie a so suchou nohou už z tejto sezóny neodíde. Na začiatku sezóny totiž lákala, keď už nie kvalitou, aspoň na relatívne veľké množstvo zvučných hokejových mien. Majstri sveta sa na slovenských klziskách len hemžili, čo súťaži pridávalo na atraktivite, chceli ju vidieť fanúšikovia, aj sponzori spozorneli. Tento týždeň však prišla ďalšia rana. Traja hokejoví majstri sveta odchádzajú.

Nemôžeme povedať, že sa to neočakávalo, veď, ako Lintner, tak aj Lašák s Nagyom sa na túto možnosť dlho spoliehali, o čom svedčia ich nielen ich vyhlásenia, ale aj klazuly v zmluve. Aj tak je to však pre extraligu rana. Čoraz klesajúca návštevnosť tak opäť raz zakolíše, traja matadori patrili medzi to najlepšie, čo sa dá doma vidieť. Všetci traja však ešte majú dostatok kvality aj na lepšie súťaže, preto sa im nemôžeme čudovať. Jano Lašák ešte zďaleka nie je na odpis, veď brankári majú o niečo dlhšiu „životnosť“. Rišo Lintner je svojim ofenzívnym poňatím a univerzálnosťou žiadaný aj v KHL a Laco Nagy je jeden z najlepších technikov slovenskej reprezentačnej histórie a fínska liga mu určite sadne.

A propos, reprezentácia. Nedávny výkonnostný zmar nášho výberu na Nemeckom pohári, ako aj trápenie sa kostry našej reprezentácie, Slovanu, nás núti zvažovať všetky možnosti s výhľadom na olympiádu v Soči. Žeby sme oprášili staré čísla a menovky a spomínanú skúsenú trojicu predsa len zvažovali? Zo zahraničných líg to predsa len majú na Vujtkovu súpisku bližšie ako z Trenčína, či Košíc.

Akokoľvek rád by som videl jedného z najtalentovanejších hokejistov Slovenska, Laca Nagya, spievať slovenskú hymnu po vyhratom zápase v Soči, myslím si, že na reprezentáciu to nebude. Vladimír Vujtek si za vyše dvoch rokov stanovil osobnosti, na ktoré sa spolieha a kvôli rokom minulým medzi nich Laco Nagy nepatrí. Škoda, pretože v repre drese patril vždy medzi najlepších. Jeho 23 kanadských bodov z 22 zápasov v extralige svedčí o tom, že bodovať ešte nezabudol. Čo by dal za to hociktorý hráč Slovana.

Podobne, v čiernych farbách, to vidím aj v prípade Lašáka. Hoci jeho nové pôsobisko, do ktorého zamieri, bude zrejme kvalitatívne dostačujúce na medzinárodnú konfrontáciu, Lašák má v bráne, asi ako jediný, prílišnú konkurenciu. Halák je neohrozená jednotka, o zvyšné miesta sa pobijú Laco, Budaj, Staňa a Janus, ktorí predsa len chytajú na najvyššej úrovni pravidelnejšie.

A Citrón? Chýbal by nám za mikrofónom.

A tak, hoci by sme v súčasnej situácii mali zvažovať každú alternatívu do zostavu pre Soči, odchádzajúca extraligová trojica svoju reprezentačnú kariéru pravdepodobne nereštartuje. Reštart by však potrebovala extraliga.