Skončila sa jesenná časť Ligy majstrov, ktorá priniesla veľké rozdiely medzi jednotlivými skupinami. Ukázalo sa tak, že žrebovanie bolo vlastne dôležitejšie ako následné samotné boje v základných skupinách.

Komentár Filipa Chudého

Ktorý deň bol v tohtoročnej Lige majstrov najdôležitejší? 29. august! Necelé tri týždne pred prvým výkopom sa totiž žrebovali základné skupiny. A žreb rozhodol o tom, že skutočne všetky najlepšie kluby do ďalším bojov iba ťažko postúpia. No následných šesť hracích kôl ukázalo, že realita je ešte viac postavená na hlavu, oproti tomu ako sa čakalo.

Už prvé zápasy ukázali, že medzi klubmi sú veľké rozdiely. Ale to je iba logický proces, keďže tých najlepších hráčov zaplatia už iba vyvolené kluby, čiže pre ostatné zostáva iba to, aby tým bohatým ich vychovávali. Celtic Glasgow, Anderlecht Brusel, Olympique Marseille a CSKA Moskva majú spoločné nielen to, že v minulosti vyhrali nejakú prestížnu trofej, vrátane tej ušatej, ale aj to, že v tomto ročníku Ligy majstrov boli iba do počtu a v pohárovej Európe nateraz končia.

Ale to nie sú hlavné straty a paradoxy tohtoročnej edície milionárskej súťaže. Zaznamenali sme totiž dva zaujímavé rekordy, ktoré rozhodli o postupe. Pričom ten neapolský rekord je neprekonateľný, keďže matematika nedovolí, aby nemohol postúpiť niekto s 13 bodmi. Neapol vyhral štyri zápasy zo šiestich, ale aj tak mu ostali iba oči pre plač. Nielen matematicky, ale aj reálne je dvakrát lepší ako Zenit Petrohrad, ktorému na postup stačilo šesť bodov, čo je zas druhý rekord, keďže nikto nepotreboval v minulosti menej.

A paradox vyvrcholil v poslednom hracom dni, keď Neapol porazil v tejto sezóne ospevovaný Arsenal a Zenit doslova pukol vo Viedni s Austriou, pretože prehra 4:1 je hanebná, ale odmenená miliónmi eur a postupovou slávou. Neapol bol celkovo lepší až od šesť mužstiev, ktoré postúpili.

No to nie je jediný prípad, na ktorý by sme mohli ukazovať prstom. Napríklad taká Plzeň postúpila z tretieho miesta do Európskej ligy s chudobnými tromi bodmi, mala najhoršiu obranu v súťaži, boli od nej lepšie až štyri mužstvá, ktoré skončili v skupinách štvrté, ale aj tak vďaka jednému šťastnému gólu z konca zápasu sa teší akoby celú súťaž vyhrala.

Tohtoročná Liga majstrov je proste naozaj postavená na hlavu, no osobne si myslím, že je to iba dôsledok vývoja celého futbalu, ktorý je chorý. Šialené nákupy zmenili futbal viac ako sme si želali. Silní sú ešte silnejší a „stredná vrstva“ sa neštverá hore, ale rýchlo padá dole. Čaro futbalu, keď ste nevedeli, kto môže vyhrať, sa stratilo. Teraz vyhráva ten, kto si to zaplatí a chcem veriť tomu, že je to iba v rovine platenia za hráčov a nie v tej, že proste sponzorujete Ligu majstrov, preto musia vaše kluby postúpiť...

V diskusií sa vyjadrite, čo hovoríte na túto edíciu Ligy majstrov vy?