V júnových dňoch roku 1958 sa zo švédskej metropoly Štokholmu stal hlavný stan najväčších futbalových funkcionárov sveta. Zasadala tam FIFA i UEFA. V Klube cestovateľov hotela Forest sa vyžrebovalo prvé kolo najmladšieho kontinentálneho turnaja na svete (v tej dobe samozrejme – dokonca i Afričania a Ázijčania mali už predtým svoj turnaj!).

V prvom kole mohlo hrať iba 16 mužstiev, no do súťaže sa ich prihlásilo 17. Dva tímy teda museli o účasť zabojovať vo vzájomných zápasoch. Spomedzi sedemnástich teda bolo treba vyžrebovať dva národné tímy, ktoré sa stretnú o miestenku.

Bolo cítiť napätú atmosféru, nie každému bolo všetko jedno. Keby žreb spáril dve veľmoci európskeho futbalu, bola by to rana pre prestíž turnaja, keďže by tak prišiel o atraktívneho účastníka. Organizátori si vydýchli, keď los určil do predkola dvojicu Československo a Írsko. Po vyžrebovaní predkola sa losovali osemfinálové dvojice. No a takto to dopadlo:
       
    Francúzsko - Grécko
    Rakúsko - Nórsko
    Juhoslávia - Bulharsko
    ZSSR - Maďarsko
    Dánsko - Československo/Írsko
    Španielsko - Poľsko
    NDR - Portugalsko
    Turecko - Rumunsko

Najzaujímavejšou dvojicou bola určite ZSSR – Maďarsko. Los spojil dvoch velikánov nielen európskeho, ale i svetového futbalu. Tento súboj mal mať zvláštny náboj.

Československý národný tím nebol pred zahájením súťaže v najlepšej forme. Na šampionáte síce dokázali vyhrať šokujúco nad Argentínou pomerom 6:1 (!), ale s Nemcami „iba“ remizovali a dvakrát prehrali s podceňovanými Severnými Írmi. Navyše i výsledky v prípravných zápasoch neboli najružovejšie.

Čechoslováci prehrali s Bulharskom, Tureckom, Sovietskym zväzom, remizovali s Talianskom a pokorili iba Švajčiarov. Prehra s Bulharmi či Turkami bola zahanbujúca, no nečakala sa ani tá so Sovietmi. ZSSR nastúpilo bez svojich obrovských pilierov Leva Jašina, Igora Netta či Valentina Ivanova. Aby toho nebolo málo, zlú situáciu podčiarkuje to, že tréner Karol Kolský sedel na dvoch stoličkách – okrem reprezentácie kormidloval aj Duklu Praha. Nemohol sa venovať naplno obidvom mužstvám a bolo to poznať na výsledkoch. Reprezentačná zostava nebola stabilná. Vystriedalo sa  v nej obrovské kvantum hráčov, dokonca i z druhej ligy (Kadraba z Kladna a Feureisel z Karlových Varov). Dokonca aj proti Írom verili československým futbalistom iba tí najväčší optimisti.

Vedenie zväzu videlo, že nemá význam, aby sedel Kolský na dvoch lavičkách a preto prebral reprezentačné kormidlo Rudolf Vytlačil. Ten sa stal novým koučom a mal pripraviť reprezentantov Československa na predkolo. Vytlačil ale iba dosadil čerešničku na tortu. V prípravnom zápase podľahlo Československo s výberom kraja Brna! Výsledok bol 1:0 pre Brňanov!

Do zápasu s Írmi zostávalo 10 dní a vrásky na čele robilo Vytlačilovi okrem toho, že mužstvo nebolo vo forme, i skutočnosť, že nemôže počítať s niektorými kľúčovými hráčmi. Jan Lála zo Slavie mal zákaz dva mesiace hrať, lebo v lige okopával košického futbalistu Csakváriho, Masopust mal problémy so slepým črevom a otázny štart svietil u Moravčíka, Molnára a Krausa. Škaredo zlomenú nohu mal útočník Zikán a krátko pred zápasom v írskom hlavnom meste Dubline ešte stihol ochorieť obranca pražskej Dukly Ladislav Novák. Pred odchodom do Írska ešte Československo odohralo prípravný zápas so Spartakom Čelákovice (II.liga), ktorý bez problémov a podľa očakávania rozstrieľali 10:1.

Prišiel deň zápasu, očakávaná nedeľa. 5.apríl 1959. Ani jedno mužstvo si nemohlo dovoliť zaváhanie, lebo by sa to odzrkadlilo v šanciach na postup do osemfinálových bojov. Ako som už písal, kľúčoví hráči mali zdravotné problémy. Chorého kapitána Nováka musel nahradiť Jiří Tichý z ČH Bratislava. Nastúpili aj Moravčík s Molnárom, hoci boli krátko po zranení. Zostava bola takáto:
Stacho – Hildebrand, Popluhár, Mráz – Pluskal, Buberník – Brumovský, Moravčík, Kačáni, Molnár, Kraus.

Tréner Írska prekypoval sebavedomím. Bodaj by aj nie, keď bol v Anglicku obľúbený a tamojšie kluby mu neváhali pustiť hráčov, ktorých tak potreboval. Proti československej ošarpanej zostave postavil silnú jedenástku:
O´Neill (Everton) – McNally (Luton Town), Hurley (Sunderland), Cantwell (West Ham Utd) – McGrath (Blackburn), Saward (Aston Villa) – Ringstead (Sheffield Utd), Hamilton (Shamrock Rovers), Doyle (Shelbourne Utd), Cummins (Luton Town), Tuohy (Shamrock Rovers).

Íri boli v prvom zápase jednoznačne lepším tímom. Plné hľadisko hnalo domácich bojovných miláčikov do útoku a po ukončení prvého polčasu bolo o výsledku rozhodnuté. Najskôr zužitkoval Hamiltonovu prihrávku Tuohy a 3 minúty pred odchodom do kabín premenil pokutový kop po Brumovského ruke Cantwell. Zápas sa skončil 2:0 a Rudolf Vytlačil mal pred odvetou veru o čom premýšľať. Viacerí odborníci uznali, že Čechoslováci boli pre Írov ľahkým sústom. Viditeľne zaostávali v rýchlosti aj vo fyzickej kondícii. Reprezentačný kouč mal mesiac na to, aby zmenil hráčov a pripravil mužstvo na odvetný zápas.

10.mája 1959 sa stala Bratislava dejiskom odvety. Najskôr ale musel Vytlačil urobiť niekoľko zmien. Očakávalo sa, že jeho zverenci predvedú oveľa lepší výkon, aký bol ten v Dubline. V ligových súbojoch ho zaujalo pár hráčov. Napríklad útočníci Dolinský a Scherer či záložník Štefan Matlák. Tri dni pred odvetou si zahrali československí reprezentanti prípravný zápas s Grimsby Town. Súpera rozbili 4:1. Íri prileteli na Slovensko a ich sebadôveru ani zďaleka nenaštrbila správa o víťazstve svojho súpera v príprave.

Konečne prišiel ten očakávaný deň. Hodiny ukazovali 14:45, keď na trávnik štadióna Tehelné pole vpochodovali dve jedenástky. Obaja tréneri spravili oproti predchádzajúcemu súboju zopár zmien v zostavách. Rudolf Vytlačil nasadil do obrany Tichého a Nováka, Pluskala nahradil Matlák v zálohe a útočná pätica znela: Scherer, Kačáni, Bubník, Dolinský, Pavlovič. Tréner írskeho národného tímu Carey nahradil McNallyho Whittakerom z Chelsea, Sawarda zamenil za O´Farrella z Prestonu a namiesto mladého Doyla nastúpil v útoku skúsený mazák Fitzsimons z Lincoln City. Okrem hráčov Shamrocku Tuohyho a Hamiltona boli všetci ostatní legionári.

Prebiehala tretia minúta, keď sa za loptou rozbehol Pavlovič, odcentroval na hlavu Dolinského, ten sa vyšvihol do vzduchu ponad záložníka O´Farrella. Odhlavičkoval a lopta mierila na bránu, keď O´Farrell zdvihol ruky a loptu zasiahol. Jasná penalta! Exekútorom pokutových kopov bol trnavský brankár Imrich Stacho. Napochodoval do šestnástky svojho brankárskeho kolegu a s istotou rozvlnil sieť za jeho chrbtom. Gól! Československo viedlo po pár sekundách a malo ešte more času na strelenie ďalších gólov. No nakoniec sme boli radi, keď sme odkráčali do kabín za stavu 1:0. Íri boli aktívnejší a Československo držalo čisté konto iba vďaka zázračným zákrokom Stacha.

Polčas sme síce zakončili víťazstvom, no postupové karty stále vlastnili reprezentanti zo Zeleného ostrova. Tí sa ich nechceli len tak vzdať. V 57.minúte rozohral roh Scherer a center z jeho nohy zakončil hlavou Buberník. 2:0! O 10 minút rozjasal tribúny Pavlovič. Kačáni vyhral hlavičkový súboj s Whittakerom, Dolinský odcentroval a rýchly útočník Pavlovič O´Neilla nekompromisne prestrelil. V 75.minúte pridal Dolinský štvrtý klinec do írskej rakvy.  Po krásnej Buberníkovej prihrávke nemal brankár na jeho strelu nárok. Zápas vyhralo Československo 4:0 a postupujúci boli teda Čechoslováci.