Slovenskí juniorskí hokejisti odohrali v rámci MS 2014 svoj druhý duel skupiny. Na favorizovaných Američanov síce nestačili, no predvedená hra potvrdila, že do Malmo sme vyslali nádejný tím. Pod drobnohľadom sme sa pozreli na výkon našich v zápase proti USA. Pozrite si, aké taktické javy sme odhalili.

Štatistiky

Štatistika a samotná hra bývajú v mnohých zápasoch veci s úplne odlišným príbehom a takým súbojom bol aj ten s Američanmi. Štatistika uvádza, že sme prehrali v pomere 6:3, čo je rozdiel jednej triedy, no v samotnej hre sme až taký kvalitatívny rozdiel rozhodne nevideli. Podobne zo štatistiky vychádzame horšie v zaznamenaných strelách na bránu. Po tretinách 22:11, 9:11 a 16:8 sme na strely celkovo podľahli 47:30, čo by na prvý pohľad nezainteresovaný divák mohol vyhodnotiť ako neustály kolotoč pred našou bránou, čo však nie je pravda. Americký štýl hry páliť bez prípravy spôsoboval, že sme často po prehranom vhadzovaní čelili strelám bez prípravy, ktoré však mali len minimálnu šancu na úspech.

Keď už sme pri tých vhadzovaniach. Tento dôležitý atribút v hokeji je problémovým miestom slovenského hokeja nielen v zápase s USA, nielen na juniorskej úrovni, ale na všetkých fórach a dlhodobo. Vyplýva nielen z nášho problému so strednými útočníkmi, ale aj ich nedostatočnému venovaniu sa tejto hernej činnosti, ktorá, ako sme už neraz videli, môže vyhrávať zápasy. Len jediný náš center mal v súboji proti USA kladnú bilanciu na vhadzovaniach. Filip Mlynčár vyhral 66,67% vhadzovaní, Marko Daňo rovnú polovicu, zvyšní hráči, ktorí sa dostali do kruhu na vhadzovanie, mali vysoko negatívnu bilanciu. Dlhodobý problém by sa mal začať systematicky riešiť, prípadne by mali hráči, ktorí vedia, že v tejto činnosti nevynikajú, vymýšľať niečo podobné ako Milan Kolena, ktorý, keď vedel, že na vhadzovaní neuspeje, vyštartoval dopredu a vypýtal si faul už v úvode zápasu, či v prípade Skalického, ktorý na obrázku štartuje za prehratým vhadzovaním a môže tak založiť rýchlu kontru.

Klamlivo pôsobili aj presilové hry, v ktorých sme dostali až 3 góly a dali len 2, no pravdou je, že sme mali až 5 príležitostí v početnej výhode, naši boli vylúčení len štyrikrát. Všetky tresty pozbierali obrancovia, útočníkom patrí v tomto smere absolutórium.

Herný systém

Kľúčom k tomu, aby sme so zámorskými tímami držali krok je vládať s nimi korčuliarsky. Naši chlapci mali v nohách zápas s Nemeckom, ktorý dohrali len 20 hodín pred štartom zápasu proti USA, a tak bolo kľúčové striedať všetky päťky rovnomerne, nepreťažovať naše dve elitné lajny. To sa aj darilo, keď aj za nepriaznivého stavu tréner Bokroš nestiahol hru na tri päťky, ale v hre pokračovali všetky štyri. 

Technická vyspelosť jednotlivých formácii spôsobovala, že naši reprezentanti po dlhých rokoch hrali s americkým výberom otvorenú partiu bez nutnosti zubami-nechtami brániť obranné pásmo od modrej čiary. Prispel k tomu vysoký forčeking, väčšinou dvoma, niekedy až tromi hráčmi.

Proti Slovákom však nestála partia „nazdárkov“, preto prílišná útočná eufória vyústila neraz v prečíslenie, ale to si ukážeme neskôr.

Ako sme už spomenuli, naše prvé dve formácie a ich individuálna vyspelosť umožnili našim väčšiu útočnú snahu, tretia a štvrtá formácia vyrážala do rýchlych kontier zakladaných z vlastného obranného pásma. 

Slováci klasicky hrajú na defenzívnejšieho centra (narozdiel napríklad od Čechov, kde defenzívne úlohy má plniť ľavé krídlo). Ako môžeme vidieť, Milan Kolena, a najmä Marko Daňo plnili svoje povinnosti znamenite.

Marko Daňo sa často dostával až za svojich obrancov a narúšal útočné snaženie korčuliarsky vyspelých Američanov.

Výbornú robotu odvádzal na krídle pri bránení Martin Reway, ktorý napriek nevysokej postave pôsobil v zápase, akoby mal dvojmetrovú hokejku. Na tomto zábere vidíme, ako sa Reway, zvyknutý hrať na pozícii centra nachvíľu zaradil do defenzívnejšej pozície za dvoma napádajúcimi spoluhráčmi, no pri prvej možnej príležitosti štartuje dopredu a narúša akciu súpera hneď v jej zárodku.

Aby sme nechválili stále len útočníkov, treba poznamenať, že aj obrancovia si plnili svoje úlohy výborne. Američania neraz do útoku vyrazili vo štvorici, či kompletnej pätici a naša podčíslená obrana mala, čo robiť, aby odrazila útoky súpera. K tomu prispel fakt, že naši hráči neboli vystrašení a presne vedeli, čo majú hrať. Na obrázku vidíme 4hráčov súpera rútiacich sa do našej nesformovanej obrany.

O krátky okamih však už každý z brániacej trojice stojí na svojom mieste a Američania, hoci v prečíslení, útočia do plných, keďže obaja obrancovia majú pokryté útočiace krídla, vracajúci sa Cehlárik stojí v možných smeroch prihrávky do druhej vlny. Útočiaci hráč tak nemôže nikomu prihrať a musí zakončiť sám, napriek počiatočnej početnej výhode.

Čo sa týka presiloviek, tie Slováci na začiatku duelu nezvládali tak dobre, ako v súboji proti Nemecku. Najviac priestoru dostávala prirodzene prvá formácia s Rewayom, Kolenom a Grígerom, no tá nenadviazala na perfektné rozostavenie v piatkovom súboji. Ako môžeme vidieť na obrázku, narozdiel od zápasu s Nemeckom, si Slováci skracovali šírku ihriska, čo fyzicky hrajúcim Američanom vyhovovalo a nemuseli tak svoj obranný štvorec rozširovať, ani z neho vystupovať. A tak naše presilovkové góly museli prísť po individuálnych prenikoch, nie z tlaku v pásme súpera.

Naopak, pomerne dobre sme presilovky bránili, hoci tri inkasované góly v piatich presilovkách o tom nesvedčia. Treba si vziať to pozitívne najmä z oných dvoch ubránených. Na týchto obrázkoch môžeme vidieť, ako sa flexibilne naša brániaca štvorica pohybuje. Náš najvyššie napádajúci hráč sa vydáva za hráčom s pukom, no súčasne jeho pozíciu v brániacom štvorci zaberá obranca a zase na jeho pozíciu sa posúva druhý z bekov a napriek zmene hernej situácie naši ostávajú v ideálnom brániacom postavení.

Chyby

Slovenské mužstvo v zápase nespravilo veľa chýb, čo nie je zvykom, najmä, ak hovoríme o juniorskom hokeji. Prvé tri góly boli všetky v našich oslabeniach, preto jediný spôsobom, ako sa gólom dalo predísť, bolo nedovoliť rozhodcom vylúčiť nás. Každá jedna chyba nás stála gól v našej sieti. 

Pri tom prvom sme napriek oslabeniu nezavreli obranné pásmo a strelcovi gólu sme nechali doslova diaľnicu až pred brankára Sabola.

Pri druhom pri našom tlaku zluftoval najprv Predajniansky

a potom aj brankár Sabol,

ktorý zazmätkoval, chytil puk za bodom na vhadzovanie, čo je podľa pravidiel automatický menší trest za zdržiavanie hry

a po jeho vylúčení sme inkasovali znova, pretože namiesto obranného štvorca boli naši hráči rozostavení v podivuhodnom útvare, ktorý umožnil odkrytému Američanovi skórovať z tesnej blízkosti do odkrytej brány.

Tretiemu gólu v našej sieti sa dá vytknúť opäť zbytočné vylúčenie mladého Černáka a fakt, že brankár Sabol sa pri gólovej strele príliš skoro dostal na kolená, čo mu znemožnilo reagovať na strelu do hornej časti bránky na strane vyrážačky, ale to už sme príliš nároční.

Prakticky celú druhú a začiatok tretej tretiny naši chlapci nechybovali a sami nútili súpera k chybám, čoho výsledkom boli dva kontaktné góly. Chyby prišli až v záverečnej hre vabank, keď sa naši reprezentanti sústredili viac na útok a silami nestačili na podobné zabezpečovanie, aké predvádzali dve a pol tretiny. Kompletný obrázok ponúka situácia spred šiesteho gólu Američanov, v ktorej prepadli všetci traja naši útočníci,

vrátane centra, ktorý celý zápas zabezpečoval defenzívu, Američania sa vo štvorici rútili na dvoch našich obrancov,

hráč s pukom odtiahol pravého beka a spätnou prihrávkou uvoľnil z druhej vlny korčulujúceho hráča do prečíslenia 3 na 1. 

Pozitívne momenty

Hoci sa vyskytli chybičky, treba poznamenať, že celkový dojem z našej hry neskazila ani prehra v pomere 6:3. Slováci boli vyrovnaným partnerom obhajcom majstrovského titulu, niektorí jednotlivci dokonca čneli nad zámorskými rovesníkmi. Neradno chváliť jednotlivcov, veď 50 minút podávali skvelý kolektívny výkon a v mužstve nebola jedna jediná slabina. Do ďalších zápasov môže však byť invencia Rewaya, ťah na bránu Luntera, celoihriskové poňatie Daňa, či nebojácna tretia a štvrtá formácia, tým rozhodujúcim faktorom v našej ceste do vyraďovacích bojov.