V našej rubrike Športová lampáreň sa pokúsime vyriešiť všetko to, čo vás, športových fanúšikov, trápi na slovenskom i svetovom športe. Trápi aj vás to, že slovenskí športovci nemajú dostatok "šťastíčka"? Čítajte list od fanúšika

Milá športová lampáreň,

nepatrím medzi tých, ktorí sa radi a často sťažujú, no v tomto prípade mi pomôcť už môžete asi len vy. Neviem si totiž žiadnym spôsobom vysvetliť jeden na Slovensku vcelku bežný fenomén, ktorý sledujem od...hmm, vlastne odjakživa. Zapnem si televíziu, prípadne otvorím noviny a všade počúvam, aké výborné výkony predvádzajú naši športovci. Ja som od prírody pochybovačný človek, a tak si pozriem celkové výsledky a zistím, že za kratší koniec ťaháme snáď vo všetkých športoch, ktoré sa dajú u nás sledovať, či už je to hokej, futbal, volejbal, basketbal...no jednoducho všetky. Zapnem preto televíziu druhýkrát, len pre istotu, či som dobre počul. Napríklad včera. Chcel som si pozrieť kvalifikáciu MS vo volejbale, všade totiž hovorili, že máme nejakú historickú šancu na postup. Vraj sa hrá v Poprade a ak porazíme Ukrajinu, máme veľkú šancu. Vraj sme dokonca jasní favoriti. Pozerám a vidím, že stav je 2:0 a 21:19 pre Ukrajinu, no komentátor hovorí, že je to teraz „oveľa optimistickejšie“. Pozriem ochvíľu, naši prehrali na nulu a ani si nepípli, ale zo zvukových reproduktorov sa hrnie veta: „Dnes to bolo o tom špoortovom štastíčku“. Ale mne sa to nezdá, veď som videl, že sme jednoznačne prehrávali. Skúšal som sa spojiť s prevádzkovateľom mojej káblovej televízie, myslel som si totiž, že obraz nesúhlasí so zvukom a že mi asi vysielajú dva kanály v jednom, no pani na telefóne hovorila, že to je v poriadku. Mohli by ste mi preto prosím vás pomôcť v mojom boji za nápravu v médiách, prípadne mohli by ste kontaktovať tú pani, čo rozdáva šťastie a spýtať sa jej, čo sme jej Slováci také zlé urobili, keď nás zráža aj v tých športoch, v ktorých jednoznačne dominujeme a dopraje vždy radšej nášmu súperovi? 

Vopred ďakujem.

S pozdravom neveriaci fanúšik.

Milý fanúšik,

Veľmi pekne vám ďakujeme za váš list, inšpiroval nás k dôkladnému vyšetreniu celej situácie. Odsledovali sme zo záznamu snáď všetky rozhovory slovenských športovcov za posledný rok, všetky články i diskusie a na základe 90% -nej vzorky sme usúdili, že „tá pani, čo rozdáva šťastie“ sa vola pani Šťastena. Najmä hokejisti vedeli jej meno. Aj krstné. Vraj však nie sú kamaráti. Snažili sme sa ju preto skontaktovať s vašou otázkou. Skúšali sme hľadať najmä v susedných krajinách, veď podľa slovenských diskusných príspevkov sa táto pani narodila, vyrastala a žije v Českej republike, no po dlhom hľadaní sme zistili, že pani nežije ani v Českej republike, ani nikde inde na svete. Viacerí úspešní športovci nám povedali, ževraj úspechy prichádzajú s pánom Talentom a pani Tvrdou-Prácou. Tých sme našli aj v slovenskom telefónnom zozname. Logickou úvahou sme teda prišli k záveru, že za nešťastie slovenských športovcov nemôže pani, ktorú podľa našinca naštvalo ešte rozdelenie Československa, a preto nám nežičí, ale môžeme si za to sami. Môžeme sa v našej logickej úvahe mýliť, ale vychádza nám v nej, že nie sme jednoducho dostatočne dobrí v žiadnom zo zmienených športov. No sme majstri Mliečnej dráhy i pridružených galaxií vo vyplakávaní a sebaklame. Bohužiaľ, o tých sa vo výsledkovej listine nedočítate, ešte ich neschválili v Slovenskom olympijskom výbore za stálych členov.

Skúšali sme nájsť odpoveď aj na váš prvý dotaz, a teda, kde je chyba, keď vaše vlastné oči a výsledkové listiny hovoria niečo iné ako komentátori a športovci daných zápasov. Zistili sme, že chyba nebude určite vo vašom prijímači. Obraz a zvuk súhlasia, aspoň podľa komentátorov. Ale neviňte z toho len komentátorov, tí sú len odrazom našej spoločnosti, ktorá hľadá alibi a výhovorky skôr, ako si prizná, že na to alebo tamto nemá, nestačí, nevládze. Páni v televízii a iných médiách chcú len spraviť slovenskému národu radosť, veď keď už vo všetkom prehrávame, tak nám aspoň povedať chcú, že za to nemôžeme my ani športovci, ale pani Šťastena, pán rozhodca, páni ekonómovia, pani upratovačka, ktorá zle utrela palubovku, pán kustód, ktorý zle nabrúsil korčule, či dokonca nebesia, ktoré zoslali dážď a znemožnil našim prvotriednym futbalistom poraziť napríklad brigádnikov v lichtenštajnskej pobočke Tesca. Nehnevajte sa na redaktorov, oni vám chcú len spraviť krajší deň, keď už na vlastné oči vidíte, že to všetko vlastne stojí za milú Jarmilu H.-L. Snažia sa vám nahovoriť, že máte byť radi aj za to málo, veď keby ste sa tam postavili vy, určite by to bolo horšie. My v športovej lampárni rozumieme, že váš športový duch chce vždy viac ako uspokojenie sa s 38. miestom na olympiáde v závode biatlonu a okomentovaním, že naši závodníci splnili, čo si predsavzali, veď ešte pred 15 rokmi ste tlačili Soňu Mihokovú na medailový stupeň. Ale máme pre vás len malú radu.

Ak by ste dospeli do štádia 2 v rámci procesu sebatrýznenia a chceli by ste si občas prečítať, ako to v skutočnosti je v tom športe, ktorý sledujete, môžeme vám len odporučiť sledovanie portálu sport7.sk, kde sa občas nejaká tá kritika objaví. 
Ak si však nechcete kaziť vaše športové zážitky, ostaňte verný alibizmu, výhovorkám a celoživotnom hone na občianku Českej republiky, pani Šťastenu, nevedomosť je totiž oveľa sladšia.

Veríme, že ani výsledok našej investigativity vám nezoberie radosť zo sledovania športu, predsa len, je to spoločná vášeň nás všetkých, sebaklamlivých, či tých druhých.

S prianím otvorených očí, nezmáčaných plačom pri jednej športovej rane za druhou, vám i nášmu športu prajeme úspešnejší, nevyhovárajúci sa rok 2014!

S pozdravom športová lampáreň.