Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Prvé dni nového roka, ktoré boli pre náš šport značne kľúčové, dopadli typicky slovensky. Kľúčové preto, že hokejové MS do 20 rokov sú jeden z mála turnajov, na ktorom Slováci pozerajú aj na krajanov. A volejbalové kvalifikácie na MS mohli docieliť to, že v tomto roku by sa Slováci mohli na krajanov počas vrcholného podujatia pozerať aj pri inej športovej príležitosti. Ale ako som už naznačil, všetko dopadlo typicky slovensky, teda nič z toho, čo sme si vysnívali.

K nášmu účinkovaniu na MS hokejistov do 20 rokov sa už veľmi vracať nemusím, všetko už bolo povedané, naši nenaplnili svoj potenciál. A presne to sa týka aj našej volejbalovej reprezentácie mužov. Historická šanca na postup sa premrhala! MS budú opäť bez slovenskej účasti. Kde sa stala chyba?

Tak za prvé, v šťastí to nebude, lebo toho sme mali dosť už pri žrebe, keďže takto hrateľnú skupinu sme si asi vysnívali. Navyše všetko bolo podporené domácim prostredím, v ktorom fungovalo všetko ako malo. Naši hráči dostali to čo potrebovali, aj podpora z popradských tribún bola svetová, no také neboli ich výkony. Ak totiž nedokážeme doma poraziť Ukrajinu a Fínsko, tak na MS nemáme čo robiť! Tým nechcem znevažovať kvalitu našich súperov, ktorú ukázali aj na ihrisku, ale, jednoducho, takéto šance musíme využívať, inak sa náš šport nepohne.

Súčasná volejbalová reprezentácia mužov je v ideálnom veku, hráči v dobrých kluboch, navzájom sú zohratí, no aj tak to nestačilo, pretože hlava bola slovenská. V nej premrhali svoju životnú šancu, lebo lepšia už nebude! Ale to nie je iba ich prípad, že v domácom prostredí, keď išlo o všetko, tak naši športovci zlyhali. Stačí spomenúť zápas Slovensko – Slovinsko 0:2, MS v hokeji 2011 atď. Očakávania sa, samozrejme, zvyšujú, keď hráme doma, ale našim športovcom skôr robí problém spojenie „životná šanca,“ čo je aj minulotýždňový príklad našich mladých hokejistov, dokým taká šanca neprišla, tak hrali obstojne.

Niekedy to síce prelomíme, čo sú vlastne najväčšie úspechy slovenského športu v histórii, ale stále je toho veľmi málo. Potom náš fanúšik zapíja smútok v alkohole, hoci to je asi jedno, slovenská hádzaná nám totiž ide v globále najlepšie. Ale keby sme sa naučili byť v zlomových momentoch chladní, ako napríklad Fíni, tak potom by bol aj skutočný dôvod na oslavu športového úspechu.

Keby tak bolo, tak v tejto chvíli by ste zrejme nečítali tento komentár, ale skôr oslavovali úspech našich volejbalistov a prípadne aj mladých hokejistov. Ale to teraz môžu Fíni, lebo v zlomových okamihoch ukázali pevné nervy. Gratulácia do Fínska a na zdravie!

V diskusii sa vyjadrite, ako vidíte ďalšie zlyhania našich športovcov vy?