To čo sa v kuloároch šepkalo už nejaký ten piatok, sa potvrdilo aj oficiálne. Martin Rančík, jeden z najlepších slovenských basketbalistov vôbec, sa vracia na miesto činu. Presnejšie do bratislavského Interu, kde vlani po 17 rokoch získal pre Inter titul.

Aký je to pocit byť späť?

„Pozitívny samozrejme, tímu sa darí skvele, sú prví. Teším sa na spoluprácu, na návrat na plochu, do zápasovej praxe. Tým, že sú prví, nie je na mňa žiadny tlak. Do playoff sú dva mesiace, to je akurát správna doba na rozbeh.“

Starší z bratov Rančíkovcov prichádza z českého Nymburku, kde mu pôsobenie nevyšlo podľa predstáv. Takmer nehrával a z trojmesačného pôsobenia bolo trápenie.

„Problém bol, že som vôbec nedostal šancu ukázať sa. Prichádzal som za zraneného hráča, ktorý nakoniec nepauzoval vôbec a tréner mi na rovinu povedal, že budú hrávať tí, ktorých si priviedol on. Navyše som úplne vypadol z tempa, keďže vďaka nabitému programu sú tréningy Nymburku len také udržiavacie.“

No našli sa aj pozitíva.

„Tým, že som veľa sedel na lavičke, vnímal som basketbal aj z iného uhla, z perspektívy trénera, čiže zase som sa veľa naučil. Takisto som tam viedol nejaké tréningy, aj s mládežou, čo ma inšpirovalo do budúcnosti. Všetko zlé je na niečo dobré.“

Napriek tomu na zahraničie nezanevrel.

„Samozrejme, že nie. Ja sa cítim veľmi dobre, aj v Nymburku som na tréningu stíhal kondične bez problémov. Pokiaľ bude zdravie poslúchať, ja budem pokúšať.“

Aký bude návrat späť do zostavy? Sám hráč priznáva, že problém mať nebude.

„Síce mám kondičné resty, no s Interom som sa pripravoval v lete a preto sú mi signály familiárne. Zároveň poznám hráčov aj organizáciu.“

Rančík bol súčasťou viacnásobného českého majstra, teraz pôsobí v najlepšom slovenskom tíme, nevyhol sa ani otázke porovnania.

„Nedá sa porovnávať, Inter je po odpojení Slovnaftu v podstate mladý klub, čo napreduje a je to vidno. Čo sa týka organizácie, či financií, Nymburk má samozrejme náskok, keďže je na vrchole už nejaký ten rok. A liga v Česku je na tej istej úrovni, okrem Nymburku, ten jasne vyčnieva.“

Keďže sám má 35 rokov, padli myšlienky aj na obdobie po kariére.

„Tu na Interi sú 10-12 roční chlapci, s nimi by som chcel aspoň dva krát do týždňa trénovať, niečo podobné som robil aj v Nymburku. Nehovorím, že budem tréner, no je to zase nová skúsenosť, naučiť sa ako trénovať, postupovať pri začiatkoch s deťmi. Toto ma baví a napĺňa. Navyše v Bratislave, neviem ako je to inde, je s mládežou problém. Tam treba začať.“

Ako vníma najnovšiu posilu tréner Meleščenko?

„Bude to prínos, je to veľký profesionál a osobnosť. Možno chvíľku potrvá, kým sa do toho dostane, ale určite bude posila. Mal by byť lídrom na ploche, ale aj v šatni. Vďaka jeho príchodu už káder doplniť netreba.“ Hrať by mal už v stredu v Prievidzi. „Dám do toho 150 %, či už obrana alebo intenzita. Pokúsim sa čo najrýchlejšie zohrať sa s tímom, playoff je až o 2 mesiace. Je to na mne,“ zakončil Martin Rančík.