Sever Londýna môže mať len jedného futbalového lídra. Hoci to pred časom vyzeralo na striedanie stráží, Arsenal uhájil svoju pozíciu a poslal konkurenčný Tottenham opäť o stupienok nižšie.

Bolo to približne pred desiatimi mesiacmi, keď sa oba severolondýnske kluby, Tottenham a Arsenal, stretli na križovatke ciest. Kouč Arsene Wenger zažíval pravdepodobne najhoršiu sezónu počas svojho pôsobenia na lavičke Arsenalu. Klub sa spamätával z radu prehier a prišiel zápas, ktorý mal byť podľa predpokladov súbojom dvoch kandidátov na postup do Ligy majstrov. Tottenham vyhral 2:1, získal na rivala sedembodový náskok. S Arsenalom to vyzeralo dosť mizerne. Asi len v málo momentoch boli za ostatných 20 rokov hráči Arsenalu na tom horšie ako vo vtedajšej fáze sezóny. 

Naopak, ich severolondýnsky rival, Tottenham, mal suverénne našliapnuté k obnovenej účasti v prestížnej Lige majstrov. Gareth Bale dominoval anglickej lige, navyše sa tímu darilo aj v Európskej lige. Lavičke Spurs šéfoval mladý, vzrušujúci kouč, v Arsenale zapustil korene „staromódny“ Wenger.  Zdalo sa, že na severe mesta na Temži príde k striedaniu stráží. Spurs boli budúcnosťou, Gunners v očiach fanúšikov iných tímov vyzerali na odpis.

Práve v období spred 10 mesiacov však prišlo k nejakému zlomu. Arsenal sa po sérii prehier pozviechal. Porazil v odvete Bayern Mníchov. A hoci to na postup nestačilo, sebavedomie hráčov razom vyletelo ku hviezdam. Porazili najväčšieho favorita toho ročníka a neskoršieho víťaza! Práve táto výhra ich naštartovala k 11-zápasovej šnúre bez prehry, vďaka čomu prefrčali okolo Spurs  ako Usain Bolt, ktorý zas raz zaspal na štarte. 

Arsenal postúpil do Ligy majstrov. Na úkor svojho rivala. Ešte ani to však nestačilo. Spurs prišli kvôli neúčasti v Lige majstrov o svoju najväčšiu hviezdu. Gareth Bale dávno prerástol úroveň Európskej ligy, a tak nebolo divu, že si chce vyskúšať súperenie s tými najlepšími. To mu na White Hart Lane už nedokázali poskytnúť. Preto prišiel prestup. Naopak, Arsenal po dlhých rokoch, v ktorých každú sezónu prichádzali o svojho lídra, či už to bol Ashley Cole, Thierry Henry, Emmanuel Adebayor, Samir Nasri, Robin van Persie, či Cesc Fabregas, tento rok neprišli o nikoho. Sebavedomý tím, ktorý porazil víťaza Ligy majstrov a predbehol soka v boji o milionársku Ligu majstrov ostal pokope a navyše dostal darčekovú vzpruhu v podobe Mesuta Ozila. Spurs prišli o najväčšiu hviezdu a hoci prišlo do klubu hneď niekoľko kvalitných hráčov, žiaden z nich sa neprejavil ako skutočný líder, schopný rozhodovať. Navyše, Villas-Boas ich v snahe o nájdenie ideálnej zostavy rotoval natoľko, že neustále skúšanie točilo šance Spurs v kruhu. Progres nemožný.

Dnes po desiatich mesiacoch sú situácie úplne obrátené. Klub, ktorý prešiel finančnou diétou, spôsobenou výstavbou nového štadióna, sa postavil na váhu a tuk vystriedali svaly. Arsenal vedie Premier League. Naopak, klub, ktorý vyzeral na to, že v ďalších rokoch bude rok, čo rok súťažiť o titul, je na šiestom mieste, potáca sa v Európskej lige, nemá stabilný káder a lavičke šéfuje zjavne neskúsený tréner, ktorého hodili medzi žralokov bez toho, aby vôbec vedel plávať. Momentálne Spurs prišli do momentu, keď musia zvážiť, či sa z nesprávnej cesty chcú vrátiť späť na rázcestie, alebo to „strihnú“ skratkou cez pole. Arsenal si to „šinie“ priamo do cieľa. Sever Londýna môže mať len jedného lídra. Po víkendovom dueli, v ktorom Arsenal na výhru proti Spurs nepotreboval ani všetkých členov základnej zostavy, je jasné, že mu opäť kraľuje tím Arsena Wengera, hoci sa ešte pred časom rútil z kráľovských hradieb k poddaným. Futbal je jednoducho vrtkavý a dokazuje, že o budúcnosti klubov rozhoduje niekoľko mesiacov, týždňov, či dokonca jeden zápas.