Poďme k osemfinálovým zápasom. Francúzi prešli cez Grékov bez problémov. Gréci boli síce bojovní, no chýbali im výrazné individuality a najmä ich útočná fazóna nebola moc obdivuhodná. Francúzi nastúpili so skvelým tímom, s ktorým na svetovom šampionáte získali skvelé 3.miesto.

Najnebezpečnejšími hráčmi krajiny galského kohúta boli Just Fontaine zo Stade Rennais a Raymond Kopa, ktorému umožnil Real Madrid hrať. Francúzi v prvom zápase deklasovali Grékov 7:1 a nikto nepochyboval o tom, že práve oni budú postupujúcimi. V odvete sa zrodila remíza 1:1, no zo zostavy z prvého zápasu hral v odvete iba záložník Kaelbel Lerond.

Z dvojice Turecko – Rumunsko boli favoritmi Rumuni. Nakoniec postúpili, no s poriadne odretými ušami. V prvom zápase v Bukurešti síce bez problémov vyhrali 3:0, no hráči sa uspokojili a do odvetného zápasu nastupovali s presvedčením, že sú jasní postupujúci a im sa už nemôže stať nič. Za chvíľu ale Turci viedli už o dva góly a Rumunov perfektne šokovali. Hráči z krajiny polmesiaca sa urputne snažili streliť ešte jeden vytúžený gól. Aj ho strelili, ale do vlastnej brány. Nádejam bol koniec.

Aj Portugalci splnili údel favorita. Nad NDR vyhrali dvakrát (2:0 a 3:2), Tri góly strelil hráč Benficy Lisabon Mário Coluna a po jednom pridali Cavé a Lucas da Fonteca.  Rakúšania mali tiež problémy s postupom. Ich súpermi boli Nóri. Na prvý pohľad, ľahké sústo, ale Rakúšania si to sťažili sami. Po neúspechu na svetovom šampionáte vyhodili Josefa Argauera, ktorého na trénerskej lavičke vystriedali všetci možní funkcionári na čele s prezidentom zväzu Sälzerom. Navyše, okrem trénera vyhodili aj niekoľkých starších hráčov. Takáto revolúcia zhoršila vzťahy medzi mnohými futbalistami a zväzom. Postupne sa odriekali obliecť reprezentačný dres. Keď bol novým zväzovým kapitánom Karl Decker, situácia sa zlepšila. Výsledky národného tímu ale boli stále kolísavé. Dokonca, podaktorí fanúšikovia neverili ani vo víťazstvo nad nórskymi futbalovými trpaslíkmi. Síce vyhrali v prvom zápase, ale „iba“ 1:0. Za štyri mesiace sa odveta uskutočnila vo Viedni a Rakúšania podali lepší výkon. Obrana mala síce problémy s útočníkmi Sorensenom, Oedegardon a Hennumom, ktorých perfektne dopĺňal Gundersen, no dokázali vyhrať 5:2.

Najväčším šlágrom osemfinále bol určite súboj medzi ZSSR a Maďarskom. Tento zápas bol prvý v histórii európskych šampionátov. Zaujímavosťou je, že medzi prvým zápasom a odvetou bolo more času – rok! Sovieti chceli postúpiť do ďalšieho kola a začali hneď dobýjať maďarskú bránu. Poháňali ich k tomu aj nadšení diváci. Práve burácajúce publikum bolo povolenou drogou sovietskych hráčov. Sovieti sa do Maďarov zahryzli a odmenou im bol rýchly gól. V štvrtej minúte rozvlnil Bakosovu sieť Antolij Iljin, v dvadsiatej pridal druhý gól Slava Metreveli, o sedemnásť minút neskôr úspešne napriahol Valentin Ivanov a štvrtý gól Simoňana nebol uznaný kvôli ofsajdu. Maďari sa prebrali až v druhom polčase. Útočili po pravej strane cez Budaia a Gorocsa. Z ich akcie šesť minút pred koncom padol jediný maďarský gól, ktorý vykresal iskierku nádeje pred budapeštianskou odvetou. Nádej sa ale na Népstadióne rozplynula. I keď tréner Maďarska Lájos Bároti povolal veteránov Gyulu Grocicsa či Józsefa Bozsika, Maďari prehrali 1:0 po góle záložníka Jurija Vojnova.

Zápas Španielsko – Poľsko mal tiež od začiatku jasného favorita. V Chorzówe videli diváci celkom vyrovnané stretnutie, no mix najlepších hráčov z Realu Madrid a Barcelony predsa len ukázal svoju kvalitu. V Poľsku vyhrali Španieli 4:2 po góloch naturalizovaného Argentínčana Di Stefana a Luisa Suáreza z Barcelony. V odvete sa opäť zrodilo víťazstvo so španielskou príchuťou. Poľský brankár dostal 3 góly, no brankár Španielska ani jeden. Góly Španielska strelili Di Stefano, Gento a Enrique Mercles Gensana.

Československí futbalisti mali pred sebou osemfinálový dvojzápas proti Dánom. Po výborne zvládnutej odvete s Írmi im teraz verejnosť verila a považovala ich za favoritov. Vytlačil opäť skúšal nových hráčov. V zápase olympionikov s NDR nasadil päticu Ladislav Pavlovič, Josef Vacenovský (Dukla Praha), Kačáni, Andrej Kvašňák (Jednota Košice), Dolinský a dal priestor aj striedajúcemu Kadrabovi, v ďalšom zápase vyskúšal v útoku Masopusta a Molnára. Tieto experimenty ale vôbec nevyšli, výsledkom boli dve prehry a návrat k osvedčenej zostave. V stredu večer 23.septembra 1959 nastúpila proti Dánom tá istá jedenástka, ako s Írmi. Z podceňovaného dánskeho protivníka sa zrazu stal ťažký súper. Po krátkom čase Dáni viedli 2:0 po góloch dua Pedersen – Hansen. Čechoslovákov inkasované góly vôbec nepoložili. Kačáni po rohovom kope hlavičkou znížil a po tom, čo Dolinský perfektne tečoval Pavlovičovu strelu, bolo vyrovnané. Čechoslováci hrali vlastne iba deviati, lebo Matlák s Kačánim krívali. V druhom polčase boli aktívnejší Dáni a nechýbalo veľa, aby vyhrali. Mali obrovskú šancu, keď deväť minút pred koncom ukázal rozhodca na biely bod! Penalta! Strelcom bol Henning Enoksen, no Stacho chytil! Zápas sa skončil remízou 2:2.
Do odvety išli oba tímy s cieľom postúpiť. Vrásky na Vytlačilovom čele urobilo zranenie „obojživelníka“ Bubník (hral profesionálne futbal i hokej), taktiež sa zranil Kvašňák a ani s jedným sa nedalo rátať do zostavy. Navyše, z predchádzajúceho zápasu si priniesol výron ako „suvenír Kačáni a fit nebol ani Matlák. Československo nastúpilo v takejto zostave:

Schrojf – Tichý, Popluhár, Novák – Pluskal, Buberník – Pavlovič, Moravčík, Molnár, Scherer, Dolinský.

Prekvapením bolo najme zaradenie Schrojfa do brány namiesto opory Stacha. Taktika Dánov spočívala v tom, že nechajú Čechoslovákom priestor na útočenie, aby potom mohli vyrážať do rýchlych protiútokov. Trpezlivosť sa im vyplatila. V 34.minúte sa k lopte dostal Kurt Kramer, ktorý strelou spoza šestnástky prekonal Schrojfa. Úsmev na tvárach fanúšikov v Brne ihneď zamrzol. Našťastie, Čechoslováci zabrali. Chvíľu pred koncom prvého polčase prekonal Sorensena Buberník. V piatej minúte druhého polčasu napol sieť Scherer po akcii trojice Novák – Pluskal – Molnár. O chvíľu dal svoj druhý gól z diaľky Buberník. Dolinský zaznamenal gól po vysunutí od Scherera a neskôr dal gól aj Scherer po umiestnenej strele.

Československo vyhralo 5:1. Celkový výsledok bol 7:3 pre Československo a tak bol postupujúci jasný.

ŠTVRŤFINÁLE
   
Po osemfinálových zápasoch prišli na rad tie štvrťfinálové. Aj tie ponúkali veľkú kvalitu, hlavne súboj medzi Sovietskym zväzom a Španielskom bol lákavý pre divákov i širokú verejnosť, pretože nešlo iba o futbal, ale i súboj dvoch rozdielnych politických režimov. Poďme ale po poriadku.

Prvým zápasom bol súboj medzi Francúzmi a Rakúšanmi. Francúzi prešli cez grécky tím, zatiaľ čo Rakúšania porazili Nórov. Favorit zápasu bol jasný ešte pred úvodným hvizdom rozhodcu – Francúzsko. Tím okolo Fontaineho a Kopu mal veľkú kvalitu. Vývoj dvojzápasu jasne preukázal kvality oboch tímov. Priebeh prvého zápasu vyznel jasne v prospech futbalistov z krajiny galského kohúta. Strelecký kolotoč predviedol najmä Just Fontaine. V jeho podaní to ale nebolo extra prekvapenie, že nastrieľal hattrick, pretože sa výrazne blysol na švédskom šampionáte. K jeho trom gólom pridal dva Vincent. Výsledok bol na vážkach iba chvíľu, keď Pichler znížil na 3:2, ale Francúzi ukázali svoje schopnosti a v prvom zápase vyhrali 5:2. Rakúšania dúfali, že v odvete sa im podarí senzačné víťazstvo, no mýlili sa. Síce po prvom polčase viedli 1:0 zásluhou gólu Horsta Nemca, napokon Francúzi vyhrali 4:2 vo viedenskom Prátri. Ich postup do záverečnej fázy turnaja bol zaslúžený. „Bojovali sme, ako sme len vládali, lenže Francúzi boli rýchlejší,“ povedal rakúsky zväzový kapitán Karl Decker po skončení odvetného zápasu. Na zápase bol prítomný aj legendárny maďarský tréner Lajos Baróti, ktorý na margo Rakúska poznamenal: „Francúzi boli po každej stránke lepší. V technike, taktike i v rýchlosti. Rakúsky futbal sa zmenil na nepoznanie, slávna viedenská škola patrí minulosti“. Francúzsko je teda prvým známym semifinalistom.