Na začiatku tejto sezóny sme špekulovali, či je španielska liga dostatočne vzrušujúca a či je možné, aby hegemóniu dua Barcelona – Real mohol niekto naštrbiť. Vlastne, o tom sa špekuluje minimálne 5-6 rokov. Tentokrát to ale vyzeralo inak.

Komentár Jakuba Mihálika

Pomaly a nenápadne sa na scénu predralo Atlético, ktoré už konečne vystúpilo z pozície, v ktorej museli vždy len predávať svoje najväčšie hviezdy a kupovať nižšiu kvalitu. V pozícii víťaza Európskej ligy i Španielskeho superpohára a so 60 miliónmi za Radamela Falcaa vo vrecku, mohlo Atlético investovať do šírky kádra, ktorého zdravé jadro ostalo pokope a ukázalo, že má svoju kvalitu. Aj preto sme odhadovali, že Rojiblancos by v tejto sezóne predsa len mohli dokončiť to, čo začali v minulej sezóne, a teda vtesnať sa medzi Real a Barcelonu. 

Mnoho ľudí, vrátane mňa, si však nebolo úplne istých, či to Simeoneho zverenci dokážu. Neboli sme si istí aj vďaka brilantnej hre na šedú myšku, ktorú rozohral tréner Atlética, Diego Simeone. Veď keď tréner mužstva povie, že nemá absolútne žiadnu šancu na titul, tak tomu aj uveríte, veď ostatné tímy si väčšinou dávajú vyššie ciele, nie tie nižšie. Simeone však týmto krokom spôsobil, že Atlético letí sezónou pod dosahom radarov. Tak nejak nenápadne, veď svetlo reflektorov je stále namierené na Barcelonu a Real. Zo zotrvačnosti, zo zvyku. A pritom Atlético v tejto sezóne trikrát remizovalo s Barcelonou, Real Madrid porazilo, dominovalo svojej základnej skupine v Lige majstrov a v La Lige získalo po polovici súťaže 50 bodov, najviac vo svojej histórii. Simeone však pokračuje vo svojej hre a okamžite po remízovom zápase s Barcelonou sa opäť postaví do pozície šedej myšky, ktorú „delí 400 miliónov eur“ od úradujúceho majstra Španielska.

Nedajte sa pomýliť. Atlético ide na titul, či o tom Simeone hovorí, alebo nie. Od prvého miesta ich delí päť gólov. Presne o toľko horšie skóre majú Los Colchoneros oproti Barcelone. V tejto sezóne má dostatočne široký káder, čo v minulej sezóne nemali, a čo ich stálo stratu druhej priečky v prospech Realu. V tejto sezóne majú opäť strelca, keď Diego Costa útočí dokonca na Zlatú kopačku. V tejto sezóne majú už vyspelý stred poľa, Koke, či Oliver Torres dorástli na svetovú úroveň. A v tejto sezóne majú opäť Diega Simeoneho, ktorý z Atlética robí najprispôsobivejší celok španielskej ligy. 

Barcelona hrá svoju hru. Hoci sa Tata Martino snažil o variácie, je to stále tá Barcelona s množstvom prihrávok a dlhým držaním lopty. Real Madrid takisto hrá v podstate stále rovnako, pretože väčšina tímov proti nim zabetónuje priestor od šestnástky po poliacu čiaru. Atlético je však iné. Vie predviesť útočnú smršť, vie zabetónovať svoju polovicu (30%-né držanie lopty pri výhre nad Realom) a vie hrať otvorenú partiu, keď sa striedajú útoky hore-dole. Práve táto variabilita z nich robí spolufavorita na zisk titulu. 

Ligový ročník je len v polovici. Minulý rok Atlético druhú polovicu sezóny nezvládlo. Možno aj preto, že ľudia od nich začali očakávať veľké veci. Tento rok menia taktiku a popri veľkých veciach robia zo seba chudobného príbuzného, aby sňali zo seba jarmo, ktoré so sebou nesie méta s názvom „Titul“. Nedajme sa však oklamať. Atlético na titul má. Vďaka nemu je španielska liga ešte atraktívnejšia. Nielen, že útočí na titul, ale nedovolil Barcelone odskočiť Realu.  Ďakujeme, Atlético, bav nás ďalej.