Koľko slovenských brankárov nastúpilo aspoň do jedného zápasu National Hockey League? Na ich spočítanie by nám stačila jedna ruka. Sú štyria a najskúsenejším z nich je skromný a nenápadný hráč, ktorý hokejovo vyrastal v strede Slovenska.

Banskobystrický rodák Peter Budaj začínal s hokejom vo svojom rodnom meste, kde v juniorských kategóriách obliekal dres „baranov“. Po sezóne 1998/1999, ktorú strávil v banskobystrickej „osemnástke“ sa rozhodol opustiť svoju domovinu a odletel do zámoria, kde zapustil kotvy v kanadskej juniorskej súťaži OHL.

V drese Toronta St. Michael’s Majors odchytal celé tri ročníky. V tomto období bol aj draftovaný, keď po ňom v druhom kole draftu 2001 siahlo Colorado Avalanche, ktoré si ho vybralo z celkovej 63. pozície. Po vydarenom ročníku 2001/2002 v drese Toronta ho „lavíny“ preradili na svoju farmu do AHL do Hershey Bears, kde opäť strávil tri roky.

Na farme Colorada sa mu darilo, pravidelne nastupoval do dôležitých stretnutí. Prielomová sezóna bola pre slovenského juniorského reprezentanta tá výluková, počas lockoutu v ročníku 2004/2005 brázdili ľady AHL viaceré hviezdy NHL a Budaj práve v tomto ročníku odchytal najviac zápasov a udržal si najlepšie štatistické čísla. Stabilná forma slovenského gólmana prehovorila vedenie „Avs“ a do sezóny 2005/2006 vstupoval Budaj ako stabilný člen zostavy tímu National Hockey League.

Vo svojej nováčikovskej sezóne pôsobil v tíme „lavín“ ako brankárska dvojka za svojím kolegom Josem Theodorem, no už počas svojho prvého ročníka v NHL dokázal podávať kvalitnejšie výkony ako kanadský gólman a tak si so skúseným gólmanom o rok vymenili pozície a Budaj sa stal tímovou jednotkou. V sezóne 2006/2007 nastúpil do 57 duelov, čo je doteraz jeho osobný rekord.

O rok neskôr však väčší priestor v bráne dostával opäť Theodore, po sezóne však bol vymenený a Budajovi v Colorade pribudol nový konkurent v podobe Andrewa Raycrofta. Boj o post jednotky vyznel v prospech slovenského gólmana, ročník sa mu však vôbec nevydaril, jeho percentuálna úspešnosť zásahov klesla pod hranicu deväťdesiatich percent. Vedenie Colorada stratilo so slovenským gólmanom trpezlivosť a do tímu priviedlo Craiga Andersona, ktorý opanoval bránkovisko „Lavín“ a Petra Budaja ako tímovú dvojku pustil do brány len v pätnástich prípadoch.

Po neúspešnej sezóne 2009/2010 sa Budaj rozhodol po šiestich rokoch opustiť Denver a splnil si svoj detský sen, keď sa upísal kanadskému Montrealu Canadiens. Situáciu v klube a predovšetkým pocity z toho aké je to hájiť farby najstaršieho hokejového klubu NHL opísal Budaj fanúšikom v rozhovore pre Katolícke noviny: „Vidieť, že Montreal je hokejové mesto. Diváci sú vždy veľmi hluční, podporujú nás, na zápasoch je skvelá atmosféra. Klub má tradíciu. Nie je to o tlaku, ale o zodpovednosti, že hráte za farby a znak Canadiens. V každom zápase musíme ísť na sto percent. Tlak existuje, ale skôr taký, že musíme robiť dobré meno najstaršiemu klubu NHL,“ nechal sa počuť pomerne mladý gólman, ktorý je v zámorí známy vďaka svojej kresťanskej viere.

Peter je taktiež súčasťou organizácie fungujúcej pod názvom „Hockey Ministries International“, ktorú založil klub Montreal Canadiens. Aktivitou tejto spoločnosti je napĺňanie duchovných potrieb hráčov, trénerov a ich rodín.

V Montreale Canadiens, v konkurencii talentovaného Careyho Pricea, ktorý je neohrozenou tímovou jednotkou a miláčikom montrealského obecenstva, však Budaj veľa príležitostí nedostáva. Najviac zápasov odchytal hneď v jeho prvej sezóne v drese „Habs“, keď nastúpil do sedemnástich stretnutí.

O sezónu neskôr ho jeho kolega Carey Price pustil do bránky len trinásťkrát. Nutno však dodať, že pre výluku sa odohrala len skrátená sezóna a ak by sa v zámorskej profilige hral plný počet zápasov v základnej časti, mohol by odchytať 20-25 stretnutí.

Vedenie kanadského celku do neho vkladá svoju dôveru. Veď už tretím rokom je v mimoriadne náročnom prostredí dvojkou hviezdneho Pricea a darí sa mu veľmi dobre. V aktuálnej sezóne podáva veľmi kvalitné výkony a možno ho radiť k širšej špičke náhradníkov v National Hockey League. V spomínanom rozhovore opísal aj svoju aktuálnu situáciu v klube: „Neberiem to ako tlak. Vždy chcem podávať čo najlepšie výkony, chcel by som, samozrejme, chytať čo najviac zápasov. Momentálne je jednotkou Carey Price. Ak sa dostanem do bránky, chcem trénerovi dokázať, že mi môže dôverovať, a zároveň túžim pomôcť tímu k víťazstvám. Koncentrujem sa len na to, čo môžem ovplyvniť. Je to tvrdá práca na tréningoch a kvalitný výkon v zápasoch,“ poznamenal.

Vďaka svojim kvalitným výkonom v ročníku 2013/2014 si vyslúžil aj nomináciu na Zimné olympijské hry 2014, ktoré sa uskutočnia v Soči. Pre Budaja to bude po Turíne 2006 a Vancouveri 2010 už tretia Olympiáda. Do hry však zasiahol len v roku 2006, keď slovenskú svätyňu chránil v Turíne v troch prípadoch, udržal si výbornú 92,4% úspešnosť zásahov a v priemere inkasoval len 2,01 gólu na zápas.

V Soči by mal Budaj plniť rolu tímovej dvojky za Jaroslavom Halákom, ktorý, ak sa nič dramatické nestane, bude s určitosťou tvár bránkoviska našej reprezentácie. 31-ročný gólman sa opäť bude musieť uspokojiť s pozíciou dvojky, svoju úlohu v tíme si však dokáže vždy zastať a platným hráčom je aj v kabíne. Slovenská reprezentácia v ňom má spoľahlivého brankára, ktorého prednosťou je skvelý prístup, dobrá technika a rýchle ruky.