Kouč slovenskej hokejovej reprezentácie Vladimír Vujtek pripustil, že spor Zdena Cháru a Miroslava Šatana, ktorý vznikol v minulej sezóne po zákroku vysokého obrancu na svojho spoluhráča z reprezentácie, ešte nedoznel a stále kvári slovenský hokej. Čo sa s tým dá robiť?

Jednou z vecí, prečo si vážim trénera Vujtka, je jeho úprimnosť. Český kouč priniesol do slovenského hokeja niečo, čo sa u nás veľmi nenosí, a to je nezakrývanie si očí pred zjavnými problémami. Prejavilo sa to pri pomenovaní problému neochoty reprezentovať zo strany niektorých hráčov, prejavuje sa to pri triezvom hodnotení stavu súčasného slovenského hokeja, prejavilo sa to pri zverejnení nominácie na ZOH v Soči a prejavilo sa to včera, keď tréner Vujtek nezahmlieval a na priamu otázku fanúšika priznal, že medzi Chárom a Šatanom stále nie je všetko v poriadku. Hoci obaja hráči zahrávajú túto tému do autu, či dokonca mimo štadióna, verejnosť sa opiť rožkom nenechala a špekulovala naďalej, aj o tom, či súčasný vývoj vzťahu dvoch výrazných osobností neovplyvnil olympijsku nomináciu. To Vujtek poprel a ja mu verím, veď, keby ju ovplyvnil, nikdy by sa k tejto téme nevyjadril. Vujtek svojim vyjadrením konečne vyjasnil pochybnosti, sme si na istom. Špekulácie môžu skončiť. Teraz však stojíme pred inou úlohou, a to, prísť na to, ako tento problém vyriešiť. Nemôžeme, ani vyplakávať, ani sa tváriť, že sa nič nestalo.

Že to problém je, je jasné. Nielen pre vzájomný kamarátsky vzťah dvoch hráčov, veď koniec koncov nie každý hokejista spod Tatier musí byť s kolegom kamarát len preto, že sa narodili v jednej republike. Problém je to aj pre reprezentáciu. Nielen jej súčasné zloženie, či prípadné zloženie na olympiádu, ktoré by zahŕňalo aj Mira Šatana. To teraz aj tak nie je podstatné, Šatan stojí mimo nominácie. Dôležité je to aj pre budúcnosť. Zatiaľ naša hokejová reprezentácia riešila len miniškriepky o to, či bude kapitánom v Turíne 2006 Pavol Demitra, alebo Miro Šatan, či Zedníkovo extempóre v roku 2011. Inak vynikala súdržnosťou a výbornou partiou. Roztrieštenosť reprezentácie spôsobená sporom dvoch z najväčších legiend nášho hokeja, by rozhodne bol zatiaľ najväčší problém a mohol by sa objavovať častejšie aj v budúcnosti. Preto ho treba vyriešiť.

Správny kapitán má ísť príkladom a v tomto spore sú stranami dvaja kapitáni viac ako výborní. Preto by mali mladšej generácii ukázať, čo to znamená spojiť sa pre dobro reprezentácie. Nejdem tu riešiť, čia je vina, to vôbec nie je dôležité. Dôležité je, aby obidvaja hráči našli spôsob, ako spory urovnať. 

Obe naše legendy už nečaká veľa reprezentačných turnajov. Miro Šatan je v poslednej sezóne svojej kariéry a nevedno, či sa dostane na olympiádu, prípadne to potiahne ešte do MS v Bielorusku. Zdeno Chára síce ešte zďaleka nekončí, no jeho Boston patrí k najlepším tímom v NHL a nedá sa očakávať, že by kapitán Medveďov onedlho 37-ročný hráč chodil každý rok na svetový šampionát ďalších x rokov. Navyše, tento rok je akousi bodkou za predchádzajúcou generáciou slovenskej reprezentácie a otvorenie tej novej. Naozaj chcú obaja fenomenálni hráči napísať jednu zo svojich posledných reprezentačných kapitol trpkým písmom?

Miro Šatan už si svoje určite vypočul a prečítal od „fanúšikov“ a je jasné, že táto kauza môže zanechať na povesti oboch veľkú škrvnu. A to najmä, ak by prípadný rozkol v kabíne mal vplyv na výsledky na ZOH. Obaja hráči sú absolútnymi profesionálmi. Chára určite zažil v NHL situáciu, v ktorej sa pobil s nejakým hráčom, aby o niekoľko sezón sedel s ním za jedným stolom. O Šatanovej profesionalite pochybovať takisto nebudem. Preto musia obaja prepnúť na režim Profesionál, sadnúť si s trénerom Vujtkom (ten snáď nebude obvinený z nadŕžania, či nenávisti voči Slovanu) a uvedomiť si, že reprezentácie nie je o ich vzájomných sporoch. Obaja jej obetovali v minulosti už toľko, že by som sa divil, keby to teraz nedokázali.

Igrediencie na recept s názvom Zmier nepoznám, no odporúčam prehltnúť vlastnú pýchu a urazenosť, pridať úprimné ospravedlnenie a odpustenie, prisoliť štipkou pokory. Len tak ani jeden zo zúčastnených, bez ohľadu na telesné proporcie, nepríde o prívlastok „veľký“. Nepotrebujeme ďalšiu ságu na štýl Golonka vs Šťastný! Legendy, spojte sa pre hokej!