Krásnym športovým príbehom potvrdzujúcim známe: „nikdy sa nevzdávaj“ je kariéra slovenského hokejového brankára Jána Laca. Rodák z Liptovského Mikuláša je dôkazom toho, že aj vo vyššom veku sa môže športovec stať z „nikoho“ „niekto“.

Hokejový brankár Ján Laco bol ešte pred troma rokmi prakticky neznámym hokejistom bez žiadnych výrazných úspechov, no slušnou domácou kariérou. Začínal v Liptovskom Mikuláši, známom svojou silnou brankárskou školou. Do seniorskej extraligy sa pozrel vo veku 19 rokov, no pri premiérovej sezóne medzi dospelými si pripísal len 6 štartov. Výrazný nárast štartov neprišiel ani v druhej sezóne, v ktorej 181 centimetrov vysoký muž v maske odchytal 14 zápasov. Už v sezóne 2002/2003 však Mikuláščania počítali so svojim odchovancom na post jednotky, čo sa prejavilo vo zvýšenom počte odchytaných zápasov. Laco si ich do kolonky pripísal 45. V Mikuláši pôsobil ešte ďalšie dve sezóny, v tej poslednej však zmenil dres, keď sa sťahoval na východ do Košíc. Laco v Košiciach nesklamal, no už po dvoch sezónach sa vrátil naspäť do Mikuláša, hoci medzičasom absolvoval aj svoju reprezentačnú premiéru.

Liptovský Mikuláš však bol jednoznačne najhorším tímom extraligy, a tak ani Lacove štatistiky výrazne nevyčnievali. Po zastávkach vo Zvolene a Banskej Bystrici to s kariérou Jána Laca nevyzeralo veľmi ružovo. Stratené sebavedomie sa snažil nájsť v bráne prvoligovej Detvy. Zdalo sa, že Laco skončí s hokejom, no miesto pádu nasledoval strmý let nahor. V Detve sa v 8 zápasoch chytil až natoľko, že zaujal predstaviteľov Nitry, ktorá sa mu rozhodla dať šancu na extraligový návrat. V ďalšej sezóne už robil dvojku v klube KHL Lev Poprad a v závere sezóny predvádzal výkony, ktoré mu zabezpečili obnovenú reprezentačnú pozvánku. Laco nesklamal, a tak cestoval na šampionát do Helsiniek, na ktorom si mali s brankárom Hamerlíkom rozdeliť čas strávený v slovenskej bráne. Po úvodnom zápase však už Laco vo zvyšku šampionátu svojho kolegu do brány nepustil a stal sa jednoznačnou jednotkou tímu Vladimíra Vujtka.

Ján Laco v bráne slovenskej reprezentácie na MS 2012 žiaril. Vychytal víťazstvo proti Američanom, Kazachstanu, Bielorusku, Švajčiarsku i Francúzsku ešte v rámci skupiny, vo štvrťfinále znepríjemňoval život hviezdnym kanadským útočníkom, v semifinále odmietol český diktát a stal sa najlepším brankárom turnaja, na ktorom sa predstavili také brankárske hviezdy ako Jimmy Howard, Cam Ward, či Semjon Varlamov. Ján Laco sa fenomenálnymi zákrokmi razom stal miláčikom slovenských fanúšikov a zabezpečil, aby jeho meno poznali aj tí, ktorí o ňom do začiatku šampionátu nikdy nepočuli, vrátane jeho reprezentačných spoluhráčov. „Predtým som poriadne nevedel, kto to je. Teraz to už viem!“, vyhlásil Tomáš Kopecký. A vedelo to celé Slovensko.

Hviezdny prelom tak brankár zažil vo veku 30 rokov. Po úspešnom šampionáte sa stal posilou Šuplerovho Donbassu Doneck, v ktorom v prvej sezóne odchytal 24 zápasov s 2,52 inkasovaného gólu na zápas. Po odchode trénera Júliusa Šuplera však v ukrajinskom tíme, preferujúcom domácich hráčov, už tak často príležitosti nedostával, no jeho reprezentačná forma spôsobila, že sa zmestil do trojice nominovaných brankárov pre olympijske hry v Soči.

Vytrvalosť a nezlomnosť spôsobili, že sa Jano dostal z Detvy až pod olympijske kruhy.