Mal osemnásť, keď sa spod Zobora sťahoval do jednej z bášt česko-moravskej „kopanej“. Jeho Baník bojoval vlani dlhý čas o titul a hoci ho napokon nezískal, odohral veľmi úspešnú sezónu. Teraz je všetko inak. Klub sa nachádza v dolnej časti Gambrinus ligy a my sme dôvody krízy hľadali so slovenským futbalistom tohto tímu. Šport7 prináša exkluzívny rozhovor s Jánom Gregušom.

Gabrinus liga zahájila „zimný spánok“, no oproti vlaňajšku sa Baníku nedarilo. Ste sklamaný?

„Vlaňajšia sezóna bola úžasná. Vyhrávali sme skoro všetko a do posledného zápasu sme hrali o prvé miesto. V úvode ročníka sme dosť pociťovali odchod troch našich najlepších strelcov. Vlani strelili spolu viac než 25 gólov! Na druhej strane je cítiť, že sa čoraz lepšie zohrávame. V poslednom zápase jesene to bolo jasne vidieť.“

Takže pred zimou vládne v kádri skôr optimizmus? 

„Myslím, že áno. Pretože sme zvládli na výbornú posledný zápas. Ten nás posunul v tabuľke zase o niečo vyššie, aj keď tá je stále veľmi vyrovnaná. Teraz máme dostatočný čas, aby sme sa dobre pripravili na jarnú časť. Snáď sa nám v nej bude dariť oveľa lepšie.“

Pred niekoľkými dňami prebral mužstvo kouč Karol Marko. V čom je to teraz iné?

„Pod novým trénerom som nastúpil na stretnutie v Brne. Tam sme hrali viac po zemi, kombinačne, so snahou držať loptu na svojich kopačkách. Taký futbal nám asi viac vyhovuje, pretože sme súpera herne prevalcovali. Tréner nás dokázal stmeliť. Dodal nám viac sebadôvery a pozmenil herný štýl.“

Veríte, že budete  pri ňom dostávať viac príležitostí?

„To, koľko príležitostí budem dostávať, záleží len na mne. Samozrejme, chcem hrávať pravidelne a budem preto robiť maximum.“

Od futbalu si treba však aj oddýchnuť. Akým spôsobom sa to dá v Ostrave?

„Byt mám pri štadióne, odtiaľto je všetko poruke. Aj centrum mesta. Na nedostatok voľného času sa sťažovať nemôžem. Trávim ho či už na internete, s priateľmi a kamarátkami v meste. Alebo v klubovej posilňovni a telocvični. Väčšinou to vždy závisí od tréningového programu.“

V tíme ste dvaja Slováci s Róbertom Zeherom. Bol jeden z tých, ktorý vám pomohol zaklimatizovať sa v novom pôsobisku?

„Z Nitry som odchádzal ako voľný hráč, pretože som tam nemal profesionálnu zmluvu. Mal som viaceré ponuky z Čiech, ale po zváženiach som sa nakoniec rozhodol pre Ostravu. Myslím, že je na každom hráčovi ako to zvládne. Osobne som tým prešiel v pohode. Pomohlo mi, že je v Baníku ešte jeden Slovák. Deň po mojom príchode prišiel do kádra ďalší nový hráč Fernando Neves. S ním som sa hneď spriatelil a veľmi dobre si rozumieme doteraz.“

Nevez je však o trinásť rokov starším hráčom.

„Určite som vtedy nadväzoval prvé kontakty aj s mladšími hráčmi. Ale pamätám sa, že s Nandom sme tam prišli ako dvaja noví. Boli sme takou dvojkou už od začiatku. Hovorí piatimi jazykmi, takže sa dorozumie skoro s každým. Ja s ním hovorím anglicky, chytám už aj nejaké tie francúzske a portugalské frázy. V kabíne sedíme vedľa seba. Je to skutočne pohoďák.“

Spomínate si sa na prvé ligové stretnutie v drese Baníka?

„Na taký moment sa ťažko zabúda. Bolo to v Olomouci pred plným štadiónom. Naskočil som na posledných desať minút, keď som striedal Roba Zehera. Hrali sme v tej dobe desiati a zápas skončil bez gólov. Bola to moja prvá skúsenosť.“

Skúsenosti s „plným domom“ máte aj v Ostrave. Sú naozaj tamojší  fanúšikovia v Čechách najlepšími?

„Určíte áno. Sú s nami vždy a všade. Dokonca boli pri nás aj vtedy, keď sa nám nedarilo. Jazdia s nami po celej republike a my si to veľmi vážime.“

Do Baníka ste prišli už v osemnástich, vidíte nejaký rozdiel medzi našou a českou súťažou?

„Tá česká je rýchlejšia a dynamickejšia. Hra sa toľko neprerušuje. Myslím, že v Gambrinus lige sú zároveň aj výraznejšie hráčske osobnosti. Takto to jednoducho pociťujem. O vyššej kvalite českej ligy napovedajú aj návštevy na štadiónoch. Sú neporovnateľne vyššie ako na Slovensku.“

Koho by ste teda zaradili medzi gambrinus-ligové osobnosti z Baníka?

„U nás sú nimi určite Martin Lukeš, René Bolf, ale aj spominaný Nando Neves. Toto sú všetko futbalisti, ktorí toho „odkopali“ až-až...“

A na Slovensku? Vyberiete niekoho z vášho bývalého tímu?

„Vybavili sa mi dvaja. Sú nimi nitrianski odchovanci, sledoval som ich ešte ako malý chlapec. Ivan Hodúr a Robo Jež.“