Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Zimný sviatok športovcov sa blíži, čo vidieť na zvýšenej nervozite. Prebiehajú totiž posledné kvalifikačné boje, hoci v nich sa jedná iba o to, kto pôjde do Soči so štatútom zúčastnenia sa. Tí najlepší majú už dávno zabezpečené miestenky. Ale to neznamená, že aj oni neboli trochu nervózni. V uplynulom týždni mali na programe posledné previerky svojej formy a možnosť sa porovnať s konkurenciou. Z našich ako tak obstáli iba Kuzminová s Gerekovou, hoci aj tie budú ešte musieť potrénovať, aby naplnili svoje medailové ambície a my sme tak mohli vidieť stúpať našu vlajku pri medailovom ceremoniáli.

To v tejto chvíli síce isté nie je, ale jeden unikát sa našej výprave už podaril. Vlajkonosičom našej výpravy na otváracom ceremoniáli v Soči bude Zdeno Chára. Poviete si, však kto iný? A máte pravdu, lebo v menoslove našich športovcov veľký výber ani nie je. Kuzminová sa na otvárací ceremoniál ani nechystá, keďže sa chce poriadne pripraviť na prvú súťaž a potom zostával už asi iba Bajčičák, no ten už iba za zásluhy (nič v zlom). Je totiž takou nepísanou tradíciou, že vlajku ponesie vždy ten, od koho sa čaká výsledok, respektíve ten, kto by si bol zaslúžil. Chára síce spĺňa obe tieto nepísané podmienky, no problém bol v niečom inom, 7.2. sa ešte hrá NHL.

No Zdeno Chára má takú charizmu, že keď prišiel za predstaviteľmi Bostonu Bruins, že či by ho neuvoľnili, tak tí nemohli váhať, naopak, boli nadšení. A unikátne je to práve v tom, že takúto výsadu bude mať iba jediný hráč NHL. Ovečkin? Zabudnite! Crosby? Nemal šancu! A hoci by obaja po vlajke v rukách určite túžili, tak namiesto veľkej cti, budú zažívať iba všedné zápasy NHL, ktoré im do života nič nedajú.

Ale Chára si takúto poctu zaslúži, lebo je väčšia ako nejaké trofeje v NHL. Otvárací ceremoniál každých OH je celosvetovou udalosťou. Nenechajú si ho ujsť ani v tropických krajinách, hoci v nich ani nevedia, čo sneh vlastne je. Preto keď príde na rad naša výprava, tak okrem Slovakia zaznie aj Zdeno Čara a všetci komentátori povedia jeho krátky životopis. V tom momente bude Zdeno na očiach celému svetu a všetci sa dozvedia kto je! A toto by nedosiahol ani v tom prípade, keby každý rok vyhrával v NHL trofej za trofejou.

Vyzdvihovaný by bol síce u nás, v Kanade, čiastočne v USA a tiež zopár krajinách Európy, čo vlastne aj je, hoci keby bol Kanaďan, tak má podľa mňa o minimálne 5-6 trofejí najlepšieho obrancu NHL viac. No aj tak by nikdy nezískal naraz takú pozornosť ako počas tých pár sekúnd v Soči. Hráč, ktorého Dukla Trenčín posielala hrať radšej basketbal a vykopla ho ako neperspektívneho, sa vypracoval na hviezdu a 7.2. sa mu právom dostane najväčšej pocty v kariére športovca. Príbeh ako z rozprávky, lenže v tomto prípade to bolo iba o tvrdej práci, ktorá priniesla zaslúžené ovocie.

V diskusii sa vyjadrite, je aj podľa vás Chára právom našim vlajkonosičom?