Slovenská tenistka Dominika Cibulková postúpila už do semifinále prvého grandslamu v roku. Po Marii Šarapovovej vyradila aj Rumunku Simonu Halep. Zažíva tak najvydarenejší turnaj za ostatných 5 rokov.

Pomeee! Tak tento pokrik, ktorý poznajú už aj zahraniční tenisoví komentátori, sme včera v noci opäť viackrát v duchu (tí hlučnejší aj v reále) opakovali spolu s našou tenistkou Dominikou Cibulkovou. „Cibulka“ totiž zažila jeden z vrcholov kariéry, keď postúpila už do semifinále Grandslamu. Len druhýkrát v kariére. Päť rokov po tom, čo na parížskej antuke ubehala Mariu Šarapovovú.

Dominika bola vždy emotívnou a agresívnou hráčkou, no to, čo predvádza na tohtoročnom Australian Open prekonáva všetko, čo sme dosiaľ videli a porovnávať sa môže maximálne s fedcupovými zápasmi, v ktorých Cibulku nabíja bratislavské obecenstvo. V Melbourne Domi pripomína malé klbko, napustené elektrickou energiou, pripravené kedykoľvek explodovať (Na tomto mieste chcem úprimne pogratulovať Domčinmu snúbencovi). Na kurte sa dostáva do akéhosi tranzu, v ktorom pôsobí ako bájny zajačik duracell, ktorý vás dohryzie do krku. Napriek výškovej prevahe by som Dominiku s množstvom jej zápasového adrenalínu nechcel stretnúť v úzkej uličke. Ak by ma nezbila, určite by ma ubehala. A rovnaké pocity musia mať jej súperky. 

Nečudo, že Šarapovej sa proti nej nechcelo ani nastúpiť, nečudo, že sa ostatným hrá proti našej tenistke zle. Jej motivácia je tak vysoká, že to súperky demotivuje. Možno to sami poznáte. Idete si zahrať rekreačne futbal a proti vám hrá niekto, kto vám ide svojou aktivitou na nervy a celé vám to znechutí. Presne takto pôsobí Domča na svoje protivníčky. A to je dobre! Nie sme na rekreačnej úrovni a keď sa profesionál dostatočne nevie nabudiť, asi mu až tak na výsledku nezáleží.

Po dvojposchodovej torte v podobe „Šarapky“ si v noci na dnes Domča dala zákusok v podobe Simony Halep. Rumunka, ktorá dvoma rezmi stratila polovicu mužských fanúšikov, vyzerala od začiatku zápasu zúfalo. V jednom momente sa mi dokonca zdalo, že začala od zúfalstva štekať. Na Dominikine gestá, pokriky a pohyb po dvorci mohla reagovať len pár šťavnatými slovami v rumunčine. Hoci tento článok píšem s jedným ešte zalepeným okom a o pár eur ľahší (tipoval som 3 sety), neľutujem. Domča Halepovú vybavila za hodinu, asi jej prišlo ľúto všetkých, čo ponocovali kvôli tenisu.

Avšak všetci, ktorí dnes obetovali spánok kvôli tomu, aby videli v akcii našu tenistku, musia blahom mlaskať ešte teraz. Nepovažujem sa za najväčšieho tenisového fanúšika na svete, no veľké turnaje si nenechám ujsť. Musím povedať, že v podaní Dominiky som videl jeden z najkrajších výkonov za posledné roky. Ženský tenis má byť o peknej hre. Keby som chcel vidieť búšenie do servisu a 3-sekundové výmeny, dám si čevapčiči a pivo Karlovačko pri zápase chorvátskeho Karloviča s austrálsko-chorvátskym Tomičom. V kráse nielen tej tenisovej ich tromfne hráčka, ktorá by ich možno podliezla, keby mali rozkročené nohy. "Malá veľká" hráčka predvádza tenis, ktorý je nabitý energiou, sebavedomím a v neposlednom rade skvelými hernými schopnosťami, a tak stojí pred bránami finálového grandslamu. 

Ostáva jej prekročiť jediná prekážka. Poľka Radwaňská je poslednou favoritkou v pavúku po tom, čo sa Cibulka „postarala“ o Mašu, Serena sa postarala sama o seba a bieloruskú výstražnú húkačku vypla práve Agnieszka. A hoci je vzájomná bilancia jasne v prospech Poľky, naša Domi je v takom laufe, že „only sky is the limit“. 
Finále by si Cibulková konečne zaslúžila. Len málo športovcov na svete ukazuje takú športovú vášeň, také chcenie a také kvality ako Dominika. Po stabilizovaní výkonov sa nám dospelejšia Dominika tlačí do prvej desiatky. Finále z Austrálie by jej v tom určite pomohlo. Domi, zajtra v noci chceme počuť „Pomee“ od začiatku do konca.