Redakcii Sport7 sa tento krát podarilo spraviť rozhovor s rodáčkou z malej dedinky Helcmanovce pri Gelnici s Vierou Gbúrovou. Miestenku na olympiádu si zabezpečila po 5.kole Svetového pohára v americkom Park City, keď figurovala na 28. priečke, čím splnila kritéria Medzinárodnej sánkarskej federácie. 22-ročná Slovenka zažije v Soči premiéru pod piatimi kruhmi.

Kto vás priviedol k tomuto športu?

Sánkujem už asi od 4-tej triedy na základnej škole, keď som mala asi 10 rokov, priviedli ma k tomu moji súrodenci, ktorí sa vtedy tiež venovali tomuto športu.

Pamätáte si na svoje prvé tréningy?

Svoje prvé tréningy a trénovanie si pamätám v spoločnosti môjho brata, ktorý tiež sánkoval a môjho trénera Rastislava Drajnu, ktorý ma bude podporovať aj priamo v dejisku ZOH . Trénovali sme skromne v základnej škole v Helcmanovciach, kde aj bývam, na veľkej chodbe, pretože sme nemali iné príležitosti k trénovaniu. Trénovali sme hlavne posilňovanie a koordináciu pohybu, čo je v našom šprote dosť potrebné.

Spomínate si aj na svoje prvé preteky?

Prvé preteky si pamätám z Tatranskej Lomnice. Ďalšie boli na umelo chladenej dráhe v rakúskom Igls a následné v lotyšskej Sigulde, kde som mala svoje prvé žiacke preteky.

Kto vás najviac podporuje v tomto športe?

Podporujú ma moji súrodenci, ako i celá moja rodina a kamaráti.

Kto je vaším sánkarským vzorom a kto v bežnom živote?

Je ňou bývalá reprezentantka a trojnásobná olympionička Veronika Sabolová, ktorá po svojej poslednej olympiáde v kanadskom Whistleri skončila svoju kariéru. V bežnom živote nemám žiaden osobný vzor.

Aký je váš najväčší doterajší zážitok, úspech v doterajšej kariére?

Môj najväčší zážitok je asi to, že môžem chodiť po krajinách, do ktorých by som sa za normálneho života nikdy nedostala. A najväčší úspech pre mňa je pravdaže teraz, kedy sa mi podarilo kvalifikovať sa na olympijské hry, na ktorých sa budem snažiť čo najlepšie umiestniť.

Máte i nejaký talizman, ktorý si so sebou do Soči zoberiete?

Talizman nemám so sebou žiaden, nespolieham sa na nič, len na seba a na to ako sa cítim pred štartom a to, že si verím...

Aké boli vaše pocity, keď ste sa dozvedeli, že budete štartovať na svojich prvých ZOH?

Mojim snom bolo vždy dostať sa na ZOH, čo je asi najväčší sen každého športovca, mne sa podarilo kvalifikovať do Soči a tak dúfam, že budem so cťou reprezentovať svoju krajinu!

Tešíte sa na olympiádu, máte i trému?

Tréma pred štartom bude určite, keďže sú to moje prvé olympijské hry. Teším sa a dúfam, že trému zvládnem a budem úspešná.

Akú prípravu ešte absolvujete pred odletom do Ruska?

Pred Soči máme ešte od nového roku štyri svetové poháre a jedny Majstrovstvá Európy. Tri svetové poháre sú v Nemecku a posledný je v Lotyšsku, ktorý je spojený aj s Európou. Následne sa vraciame domov na deň, alebo dva, a potom odchádzame do Bratislavy zložiť sľub a následne odlietame do Soči.